Vajna

Stała viadoma pra tajemnyja pieramovy pamiž rasijanami i ŭkraincami, jakija spynili šturm «Azoŭstali»

Pavodle CNN, spynić abłohu «Azoŭstali» ŭ Maryupali rasijskimi vojskami viasnoj 2022 hoda ŭdałosia ŭ vyniku pieramoŭ pamiž ukrainskim i rasijskim bakami, piša «UP».

Pieramovy kala adnaho z uvachodaŭ u «Azoŭstal». Fota: Alaksandr Kavaloŭ

Pieramovy pačalisia 25 maja 2022 hoda. Z ukrainskaha boku ich vioŭ narodny deputat, člen deputackaj hrupy «Davier» Alaksandr Kavaloŭ, u jakoha jość kantakty ŭ FSB. Pa słovach deputata, kiravała apieracyjaj Hałoŭnaje ŭpraŭleńnie raźviedki i asabista jaho kiraŭnik Kirył Budanaŭ.

Ad Rasii pierahavorami kiravała dvoje hienierałaŭ-raźviedčykaŭ — hienierał-lejtenant Uładzimir Alaksiejeŭ i hienierał-major Alaksandr Zoryn. Abodva naradzilisia va Ukrainie.

25 krasavika Kavaloŭ ździejśniŭ pieršuju pajezdku ŭ Maryupal. Tam u jaho była razmova z byłym ahientam SBU Valancinam Kryžanoŭskim, jaki ŭ 2014 hodzie zdradziŭ Ukrainie i pierakinuŭsia ŭ FSB, i hienierał-lejtenantam armii RF Andrejem Syčovym, jaki kiravaŭ šturmam Maryupala. Dokaz hetaj razmovy — fota ŭnizie.

Źleva naprava: Kavaloŭ, Syčoŭ, Kryžanoŭski. Maryupal, 27 krasavika 2022

Jak śćviardžaje nardep, jon dapamoh pierakanać «inšy bok, što vyratavańnie, u pieršuju čarhu dziaciej, žančyn i paranienych, budzie aktam zdarovaha rozumu, aktam humanizmu».

CNN nahadała, što ŭ pačatku maja AAN i Čyrvony Kryž evakuiravali sotni hramadzianskich asob z «Azoŭstali» i inšych rajonaŭ Maryupala. 7 maja vice-premjer-ministr Iryna Vieraščuk zajaviła, što «ŭsie žančyny, dzieci i staryja» byli biaśpiečna vyviezieny ź mietałurhičnaha kambinata. Ale vajskoŭcy na zavodzie zastalisia, i rasijskija abstreły pačalisia znoŭ.

9 maja Kavaloŭ viarnuŭsia ŭ Maryupal na druhi raŭnd pierahavoraŭ, ale hetym razam nie adzin, da jaho dałučyŭsia pieršy namieśnik Budanava Dźmitryj Usaŭ. Ciapier jany razmaŭlali ŭžo niepasredna z hałoŭnymi pieramoŭščykami ad RF Alaksiejevym i Zorynym.

Pa słovach Kavalova, Alaksiejeŭ uvieś čas rabiŭ pierapynki ŭ pieramovach, kab patelefanavać u Maskvu. U jaho była pramaja sotavaja suviaź ź Ministerstvam abarony RF.

Na 16 maja byŭ arhanizavany treci vizit u Maryupal, padčas jakoha adbyłasia sustreča rasijskich hienierałaŭ z ukrainskimi aficerami. Adzin ź ich — kiraŭnik bataljona «Azoŭ» padpałkoŭnik Dzianis Prakapienka.

«Heta byŭ momant iściny. Kali my zrabili ŭsio, kab dva baki syšlisia, pahladzieli adzin adnamu ŭ vočy, rasijski bok paabiacaŭ, što budzie cyvilizavanaje vyjście dla našych sałdat», — raspavioŭ Kavaloŭ.

Nardep paviedamiŭ, što ŭmovy rasijan byli prostyja: ukrainskija vajskoŭcy spyniajuć bajavyja dziejańni, zdajuć zavod i zdajucca ŭ pałon. Zatym — cyvilizavanyja ŭmovy ŭtrymańnia ŭkrainskich vajennapałonnych i abmien.

Pa słovach Kavalova, damoŭlenaść ab biaśpiečnym vychadzie ŭkrainskich bajcoŭ była vykanana dakładna. Paźniej u toj ža dzień najbolš ciažka paranienych vynieśli z zavoda na nasiłkach.

16 maja ŭviečary Minabarony Ukrainy abviaściła ab pačatku evakuacyi ŭkrainskich vajskoŭcaŭ z «Azoŭstali». Na nastupny dzień, 17 maja, biaskoncy patok ukrainskich sałdat pačaŭ svoj vychad u pałon. Mnohija na mylicach abo nasiłkach, niekatoryja surjozna pakalečanyja.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Maładaja minčanka vyrašyła prajechać u mietro — ciapier try tydni chodzić na mylicach

Maładaja minčanka vyrašyła prajechać u mietro — ciapier try tydni chodzić na mylicach

Usie naviny →
Usie naviny

Uitkaf i Kušnier mohuć naviedać Maskvu i Kijeŭ 5—6 vieraśnia2

Rasijskija strymiery iduć pieššu z Maskvy ŭ Minsk, kab pacisnuć ruku Łukašenku17

Načalnikam «Voŭčych noraŭ» pryznačyli aficera z kałonii ŭ Navasadach9

26‑hadovaha supracoŭnika elitnaha padraździaleńnia mytni asudzili na 16 hadoŭ pa nabory palitartykułaŭ. Siarod ich i «zdrada dziaržavie»10

U Hiermanii pierapachavali impieratara Atona I Vialikaha, zasnavalnika Śviatoj Rymskaj impieryi. Jon pryznačyŭ pieršaha katalickaha jepiskapa Rusi, ale misiju źniščyli jazyčniki14

Budanaŭ raskazaŭ pra rehularnyja razmovy z Pryhožynym9

Biznesmien z Hrodna ŭziaŭ šefstva nad zubrami ź Biełaviežskaj puščy

«Zrazumieła: vykładańnie, vidać, zanadta stresavaje dla mianie». Nastaŭnica z Biełarusi vyrašyła źmianić žyćcio i stała ściuardesaj3

U Lubani biez vady zastalisia damy, škoły, dziciačyja sady i balnica1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maładaja minčanka vyrašyła prajechać u mietro — ciapier try tydni chodzić na mylicach

Maładaja minčanka vyrašyła prajechać u mietro — ciapier try tydni chodzić na mylicach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić