Navuka i technałohii66

Ciaham niekalkich hadoŭ zapracuje pieršy ŭ śviecie kamiercyjny termajadzierny reaktar — The Wall Street Journal

Kali ŭsio atrymajecca, heta stanie sapraŭdnaj revalucyjaj u elektraenierhietycy.

Častka ekśpierymientalnaha pratatypa reaktara na termajadziernym sintezie ad kampanii Helion Energy. Fota: Helion Energy

Vydańnie The Wall Street Journal 10 maja ekskluziŭna paviedamiła ab tym, što pieršy ŭ śviecie kamiercyjny termajadzierny reaktar ​​pavinien zapracavać da 2028 hoda. Reaktar ​​kampanii Helion Energy paśla pabudovy absłužyć svajho pieršaha klijenta — karparacyju Microsoft.

Pa infarmacyi vydańnia, Microsoft zaklučyła damovu z Helion Energy na poŭnaje ŭviadzieńnie ŭ ekspłuatacyju kamiercyjnaha reaktara na termajadziernym sintezie da 2028 hoda i dalejšuju pastaŭku elektraenierhii ŭ kolkaści nie mienš za 50 miehavat praz hod paśla pačatku pracy reaktara.

Hetaj kolkaści enierhii vielmi niedastatkova dla patreb Microsoft (jakaja spažyvaje zvyš 1,2 hihavat elektraenierhii ŭ hod), adnak jašče nichto ŭ śviecie nie vyrablaŭ elektryčnaść šlacham termajadziernaha sintezu i, pa padlikach analitykaŭ MAHATE, nie budzie zdolny na heta až da druhoj pałovy XXI stahodździa.

«My b nie zaklučyli hetaje pahadnieńnie, kali b nie byli nastrojeny aptymistyčna nakont taho, što inžyniernyja dasiahnieńni buduć paśpiachovymi», — skazaŭ prezident Microsoft Bred Śmit.

Dla taho, kab prajekt staŭ paśpiachovym, reaktaru nieabchodna vypracoŭvać bolš enierhii, čym jon sam spažyvaje (što źjaŭlajecca adnoj z hałoŭnych prablem na šlachu zavajavańnia termajadziernaj enierhii). Aproč hetaha, vypracavanaja elektryčnaść pavinna mieć prymalnuju, nie zanadta darahuju canu, kab być kankurentazdolnaj na hłabalnym enierharynku.

Kali reaktar ​​nie budzie pabudavany ŭ akreśleny termin, abo nie vypracuje naležnuju kolkaść elektraenierhii z adpaviednaściu kankurentazdolnym kryteryjam, to Microsoft nakładzie na kampaniju Helion Energy značnyja finansavyja štrafy, pamier jakich prapisany ŭ kantrakcie.

«Va ŭmovach kantraktu jość niekatoraja hnutkaść, ale vielmi važny punkt abviaščaje, što Helion paniasie značnyja finansavyja straty, kali zadača nie budzie vykananaja. Pry hetym my ličym, što pratatyp reaktara budzie hatovy ŭžo ŭ nastupnym hodzie i heta daść vyrazny sihnał ab hatoŭnaści da kamiercyjalizacyi termajadziernaha sintezu», — adznačyŭ Devid Kirtli, hienieralny dyrektar kampanii Helion Energy.

Sam reaktar ​​budzie pabudavany ŭ Vašynhtonie i budzie zabiaśpiečvać enierhijaj niekalki abjektaŭ Microsoft. A ŭ budučyni zmoža ŭziać na siabie rolu asnoŭnaj krynicy enierhii dla industryi štučnaha intelektu.

Čamu heta vielmi važnaja navina?

Termajadziernaja enierhija źjaŭlajecca amal nievyčerpnaj krynicaj čystaj i mahutnaj enierhii, jakaja pry hetym praktyčna nie pakidaje škodnych dla navakolnaha asiarodździa adkidaŭ.

Praces atrymańnia padobnaj enierhii — termajadzierny sintez — źjaŭlajecca poŭnaj supraćlehłaściu jadziernaha sintezu i nie rasščaplaje atamy, a naadvarot, źlivaje ich razam, što daje značna bolš biaśpiečnaj enierhii na vychadzie. Hety vid sintezu zabiaśpiečvaje enierhijaj naša Sonca i ŭsie astatnija zorki ŭ bačnym nam Suśviecie.

Ale hałoŭnyja składanaści va ŭtajmavańni takoha vidu enierhii — u tym, što jaje mahutnaść vielmi składana kantralavać u ziamnych umovach, a dla atrymańnia nieabchodna takaja ž kałasalnaja kolkaść enierhii i nie mienš kałasalnaja tempieratura nahrevu (100 miljonaŭ hradusaŭ Celsija) dla padtrymańnia pracesu sintezu.

Tamu źjaŭleńnie ŭ śviecie kamiercyjnych termajadziernych reaktaraŭ jak minimum prybiare z paradku dnia čałaviectva pytańnie ab niedachopie enierhii, a jak maksimum — značna sprościć i paskoryć raznastajnyja technałahičnyja skoki i praces vyvučeńnia Suśvietu.

Kamientary6

  • Čieł
    14.05.2023
    Cha-cha-cha! Dla tiech kto zabył, napomniu. Let sieḿ nazad kompanija Lockhid Martin zajaviła rovno tožie samoje. Krasivieńkije fotočki na sajtie, dievočki v žiołtych očkach, kommierčieskij rieaktor praktičieski hotov, tolko provoda protianuť. I čto? Prošło sieḿ let, rieaktor hdie? Popilili babło i razošliś. Sajt isčiez. I vyjaśniť sud́bu projekta nievozmožno. 
    Kak čiełoviek v tiemie, tvierdo zajavlaju, čto pro kompaniju Helion Energy piervyj raz słyšu. Tiechnołohij tam niet. Pochožie očieriednoj projekt raśpiła.
    Na pikie tiechnołohij siejčas General Atomics so svoim DIII-D tokamakom. Vot oni takoj jeriesi nie zajavlajut, tam jeŝie rabotať i rabotať. Skoro postrojat vo Francii, Kadarašie mieždunarodnyj ITER. I po mojemu mnieniju, ždiot jeho sud́ba Bolšoho Adronnoho Kołłajdiera, t.ie. odno nažatije knopki i zatiem dva hoda riemonta na milliardy baksov.
  • a.hto.tam.idze
    14.05.2023
    Technałohija jadravaha sinteza z kkd 1+ musiła była źjavicca nastupnym hodam ciaham apošnich 50 hadoŭ.
  • Ennot
    14.05.2023
    Čieł, kompanija Helion Energy eto kołłaboracija vojenproma Sša s inopłanietianami.
    V sieriedinie fievrala sieho hoda był śbit vośmiuholnyj NŁO na hranicie
    Štatov i Kanady.Otsiuda i poślednije narabotki.
    Poniatno ,čto dietalej nam nie rasskažut ,no tam javno proryv kakoj to namietiłsia,ischodia iz toho ,čto objekt počti ciełyj i ekipaž humanoidov
    był dobrovolno -prinuditielno privlečien k sotrudničiestvu.

Ciapier čytajuć

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h2

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h

Usie naviny →
Usie naviny

U Barysavie pasprabavali adradzić dyskateki dla moładzi. Ale nie pa kani korm11

U Vialikabrytanii złavili pacuka pamieram z kata4

Makaki arhanizavali kryminalny biznes. Voś jak jany da hetaha pryjšli5

«Jak byccam jeździła sto hadoŭ»: bresckaja bajkierka pierasieła na furu1

«Vy ž razumiejecie, što my ad vas nie adčepimsia». Jak ułady prymušajuć pryvatnyja kampanii zavieści ideołahaŭ6

Ksiandzu Zavalniuku prapanoŭvali zamiest Čyrvonaha kaścioła pierajechać u Rakaŭ. Jon admoviŭsia2

«Kali praviły nie zadavalniajuć, vybierycie inšy łahier». Čynoŭniki — pra skarhi baćkoŭ na toje, što ich nie puskajuć da dziaciej3

36-hadovaja ajcišnica vyrašyła kardynalna źmianić žyćcio i pastupiła ŭ miedycynski ŭniviersitet — choča stać ankołaham10

Rasija zajaviła, što bolš nie źviazanaja abmiežavańniami na razhortvańnie rakiet siaredniaj i mienšaj dalokaści10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h2

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić