Mierkavańni

«Kali pračytaŭ pra tyja drovy, padumaŭ, što spravy zusim dreń. A Sudalenka siońnia vyjšaŭ»

Krajaŭznaŭca z Hłybokaha Kastuś Šytal u svaim fejsbuku padzionna ŭznaŭlaje padziei leta 2021 hoda, kali łukašysty abrynuli Biełaruś u biezdań masavych represij.

Leanid Sudalenka, pieršaje fota na voli. Fota: ź jaho fejsbuka

Trochi ŭspaminaŭ, jakija ŭrezalisia ŭ pamiać. 5 červienia 2021 hoda, ja na stancyi Parafjanava čakaju ciahnika na Padśville, kab tam sustrecca sa znajomymi i pavandravać na mašynie pa Hałubickaj puščy. Samo saboj, hartaju stužku telehrama. Čytaju pra toje, jakija abvinavačvańni vystavili Leanidu Sudalenku — u tym liku, što dapamoh drovy kupić siamji, u jakoj hałava siadzieŭ u turmie za palityku.

Ja tady pilna sačyŭ za detalami ŭsich palityčnych spravaŭ. Kab viedać, za što možna sieści, za što — nie. Tady jašče mieŭ spadziavańnie, što možna budzie vybrać takuju stratehiju pavodzin, kab adnačasova i niešta rabić, i nie sieści. Tamu staraŭsia być aściarožnym.

Kali pračytaŭ pra hetyja drovy, padumaŭ, što spravy zusim dreń, kali takuju zvyčajnuju dapamohu paciarpiełym ludziam zapisvajuć u abvinavačvańnie. Ja ž nie toje, kab šmat dapamahaŭ — ale trochi dapamahaŭ ludziam, jakim horš, čym mnie. Bo heta chryścijanski abaviazak lubovi da bližniaha.

Doŭha, usiu darohu ja dumaŭ pra hetyja drovy. Potym na mohiłkach u Liplanach, kala mahiły Jazepa Drazdoviča ja adkryŭ telehram i pračytaŭ, što Šrajbman terminova vyjechaŭ ź Biełarusi paśla taho, jak jaho ŭ intervju zhadaŭ Pratasievič. Na ledavikovych pahorkach, parosłych sosnami, u Hałubickaj puščy zhadvaŭ, što cikava było b pra hetyja pahorki raspytać Paŭła Sieviarynca, hieołaha pa adukacyi. Darečy, ja niekali byŭ zapytaŭšy ŭ Sieviarynca pra radovišča dałamitu pad Viciebskam, dyk jon staŭ mnie šmat i padrabiazna raskazvać, i ja redka čuŭ, kab Sieviaryniec pra štości raskazvaŭ z takim zachapleńniem.

Taksama dumaŭ, što niechta z nas traich, što vandravali pa Hałubickaj puščy, moža sieści, abo być vymušanym da emihracyi. Dziakuj Bohu, nie sieŭ nichto. Ale ŭsie troje vyjechali. 

Ja tady nie viedaŭ, što za dzień da vandroŭki śledčy padpisaŭ pastanovu na pieratrus «u Šitala K. M., kotoryj javlajetsia administratorom čata «Dokšicy dla žiźni».

A Leanid Sudalenka adsiedzieŭ prysudžanyja jamu dva z pałovaj hady i siońnia vyjšaŭ na volu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Usie naviny →
Usie naviny

Zabojca ź Minska padpisaŭ kantrakt prosta ŭ rasijskaj kałonii. Pavajavać da pałonu atrymałasia dva dni2

Što tannaja nafta pryniasie Biełarusi?6

20‑hadovy minčuk advažna i pierpiendykularna vyjechaŭ pierad tramvajem4

Homielskaha pradprymalnika pryznali darmajedam, kali jon kvartał spracavaŭ biez prybytku6

«Ja paprasiła svaju siastru razdrukavać fotazdymki z majho akaŭnta i prysłać mnie ŭ kałoniju». Łarysa Ščyrakova raskazvaje pra fotasiesii ŭ etnastyli1

U Biełarusi zapracavaŭ miedpartał. Zaraz źviestki svajoj miedycynskaj karty možna prahladać anłajn7

Śpiłbierh vypuskaje «Dzień vykryćcia» — novy film pra inšapłanietnikaŭ4

Jak u Amierycy. U Babrujsku handlovy centr adčyniali z pompaj, pierarazańniem čyrvonaj stužki i šturmam dźviarej7

U Vieniesuele ŭ vyniku ziemlatrusu — bolš za 200 zahinułych, tysiačy ludziej ličacca źnikłymi bieź viestak1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić