Hramadstva1010

«Iści napierad ź luboŭju da tych, chto idzie pobač, i ź vieraj u tych, chto budzie paśla nas». Cichanoŭskaja źviarnułasia da biełarusaŭ u Dzień Salidarnaści

Siońnia — treciaja hadavina sa dnia vybaraŭ 2020 hoda, jaki źmianiŭ žyćcio krainy i socień tysiač biełarusaŭ. Lidarka biełaruskaj apazicyi Śviatłana Cichanoŭskaja zapisała z hetaj nahody videazvarot. 

«Hety dzień moh by stać pačatkam novaj Biełarusi.

Biełarusi, u jakoj nikoli nie budzie palitźniavolenych i pieraśledu za inšadumstva.

Biełarusi, dzie razmova na rodnaj movie — nahoda dla zachapleńnia, a nie hvałtu.

Biełarusi, kudy imknucca patrapić, a nie adkul śpiašajucca źjechać.

U 20-m hodzie my razumieli, što kidajem vyklik sistemie, jakaja isnavała dziesiacihodździami. Režymu, što staviŭ uładu vyšej za ludziej. Adnak usio roŭna kročyli napierad. Bo byli ŭpeŭnienyja — praŭda na našym baku. 

Minuła try hady. Za hety čas nas sprabavali pazbavić mary. Pazbavić blizkich. Voli. Radzimy. Pazbavić niezaležnaści. Mnohim narodam nie daviałosia pieražyć taho, što my pieražyli z 2020-ha.

Raman Bandarenka dy Vitold Ašurak, Pavieł «Vołat» dy Aleś Puškin — bol ros dy množyŭsia štodnia…

Ale jakim by mocnym ni byŭ hety bol, ja zaŭsiody praciahvała vieryć u nas, u biełarusaŭ. Bo my zastavalisia niazłomnymi. Na hvałt dy represii my adkazvali padtrymkaj palitźniavolenych i dapamahali ich siemjam. Na sproby zahnać pad asfalt movu dy historyju — my pierachodzili na biełaruskuju i vydavali knihi. Na imknieńnie pazbavić krainu suvierenitetu — adkazvali partyzanskimi akcyjami i mužnaściu na poli boju va Ukrainie. 

My zastalisia biełarusami — ščyrymi, sumlennymi, niejmaviernymi. My prapuścili praź siabie šmat bolu, ale nie stracili spahadlivaści. My zaznali nianaviść, ale zachavali miłasernaść. My prajšli praz vyprabavańni, ale zahartavanyja vynieśli ź ich novy dośvied.

I praciahvajem ruchacca.

Ja razumieju: heta ciažka. I z kožnym novym vyklikam usio składaniej zachoŭvać ćviordaść krokaŭ. Ale heta tolki naš vybar: abiascenić zroblenaje za try hady, rasčaravacca ŭ sabie i ŭ svajoj nacyi — ci zachavać u pamiaci ŭsie važnyja momanty, źbierahčy ŭ sercy tych, kaho my stracili na hetym šlachu. I praciahnuć iści napierad. Ź luboŭju da tych, chto idzie pobač i ź vieraj u tych, chto budzie paśla nas», — skazała Cichanoŭskaja.

Kamientary10

  • Tajhier Vuds
    09.08.2023
    Bła-bła-bła
  • Chjudž Kok
    09.08.2023
    Skolko užie možno nyť i daviť na žałosť? Možiet užie čto-nibud́ konstruktivnoje skazała by?
  • Mojša
    09.08.2023
    Pałymianyja słovy biez sensu i łohiki. A što zroblena, Śvietačka, akrom taho što Biełarusi faktyčna častka erefii ničoha.

Ciapier čytajuć

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki24

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruski chakieist zhulaje ŭ matčy zorak ACHŁ

Videa z tehieranskaha morha śviedčać pra vielmi žorstkaje padaŭleńnie pratestaŭ u Iranie32

Pamiatajecie fota, jak ściuardesa «Biełavija» adpačyvała ŭ turbinie samalota? Dziaŭčyna raspaviała jaho historyju

Vialikabrytanija adchiliła prapanovu Francyi i Italii pačać pieramovy z Pucinym2

Tramp pryniaŭ nobieleŭski miedal ad Maryi Karyny Mačada FOTAFAKT27

U Žodzinie častka damoŭ zastałasia biez aciapleńnia i haračaj vady

«Padvojnaje pasłańnie dla ZŠA». U Hrenłandyju pačali prybyvać jeŭrapiejskija vajskoŭcy. Pakul małakolkasnyja4

Ci sapraŭdy ŭ siońniašnich realijach advakat u Biełarusi vykonvaje rolu paštaljona? Adkazvaje advakat Lepretar6

Jaki adpačynak lepšy — adzin vialiki ci niekalki maleńkich? Navukoŭcy dali adkaz

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki24

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić