Śviet11

Dola vykapniovaha paliva ŭ enierhietycy źmienšyłasia ŭ Jeŭrasajuzie da histaryčnaha minimumu

Na fonie istotnaha padzieńnia ŭ Jeŭrasajuzie vytvorčaści elektryčnaści z dapamohaj vuhalu i hazu amal dźvie traciny krain-siabrovak abjadnańnia damahlisia niečuvanaha raniej pavieličeńnia doli adnaŭlalnych krynic u vypracoŭcy enierhii — u niekatorych ź ich jana pieravyšaje 75%, piša Myfin.by.

Fota: gstudioimagen / vecteezy.com

Zhodna z dakładam niezaležnaha analityčnaha centra Ember, u studzieni-červieni 2023 hoda dola elektryčnaści, vypracavanaj u Jeŭrasajuzie pry dapamozie vykapniovaha paliva (haz, nafta, vuhal i h. d.) skaraciłasia na 17% adnosna anałahičnaha pieryjadu minułaha hoda i ciapier składaje 33% — heta samy nizki ŭzrovień jak minimum z 2000 hoda, kali pačała vieścisia padobnaja statystyka.

U asnoŭnym heta adbyłosia za košt pamianšeńnia vypracoŭki elektraenierhii pry dapamozie vuhalu adrazu na 23%, pryčym u traŭni vuhalnyja elektrastancyi ŭstanavili antyrekord, vyrabiŭšy ŭsiaho 10% ad jaje ahulnaha abjomu.

Vypracoŭka elektryčnaści z dapamohaj pryrodnaha hazu ŭ studzieni-červieni źmienšyłasia na 13%.

U toj ža čas adrazu ŭ 17 krainach Jeŭrasajuza zafiksavanyja rekordy vypracoŭki elektryčnaści z adnaŭlalnych krynic: u Hrecyi i Rumynii hety pakazčyk upieršyniu pieravysiŭ 50%, a ŭ Danii i Partuhalii — 75%.

U cełym na terytoryi Jeŭrapiejskaha Sajuza ŭ studzieni-červieni vytvorčaść soniečnaj enierhii vyrasła na 13%, a vietravoj — na 5%.

Adznačajecca, što hidraenierhietyka i atamnaja enierhietyka pakul adnaŭlajucca paśla histaryčnaha minimumu, zafiksavanaha ŭ 2022 hodzie, choć ich doŭhaterminovyja pierśpiektyvy zastajucca tumannymi. Pry hetym na fonie zachavańnia vysokich cenaŭ popyt na elektraenierhiju ŭ Jeŭrasajuzie za pieršaje paŭhodździe źniziŭsia na 5%.

Kamientary1

  • Prachožy
    30.08.2023
    U Biełarusi niešmatlikija vietraki spynienyja ŭžo prykładna paŭhady. Vidać nieŭzabavie pačnuć ich raźbirać na mietałałom. Pakul Jeŭropa zajmajecca zialonaj enierhietykaj, my ŭpivajemsia tannym hazam. Jak narkamany. Ale ž nieŭzabavie nastanie łomka.

Ciapier čytajuć

«Kaleśnikava kaža, što nie źbirajecca vychodzić, pakul nie vyjdzie apošni z palitviaźniaŭ»28

«Kaleśnikava kaža, što nie źbirajecca vychodzić, pakul nie vyjdzie apošni z palitviaźniaŭ»

Usie naviny →
Usie naviny

Ukrainskaja žurnalistka: Zdajecca, Tramp uśviadomiŭ canu, jakuju maja siamja płacić za hetu vajnu3

Prahnoz lepšaje, zarobki rastuć, ale jość niuans. Što adbyvajecca z ekanomikaj Biełarusi3

U šklanych butelkach bolš mikrapłastyku, čym u płastykavych — niečakanaje adkryćcio vučonych3

Karaleva NATA. Chto heta zahadkavaja žančyna ŭ žoŭtym, jakaja ŭraziła ŭsich na samicie10

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia38

«Svoj nos ź Biełastoka jany nie vysoŭvajuć». Biełarusy Padlašša skardziacca, što biełarusy novaj chvali emihracyi nie zacikaŭlenyja supolnymi spravami30

Na biełaruskuju biržu pryjšła pieršaja kampanija z KNDR2

U Lachavičach školnik padčas futbolnaha matča vyvieŭ na tabło niecenzurnaje słova. Jak jamu heta ŭdałosia?1

Na papcy ŭ Śviatłany Cichanoŭskaj ciapier partret palitźniavolenaha žurnalista Andreja Pačobuta FOTA3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kaleśnikava kaža, što nie źbirajecca vychodzić, pakul nie vyjdzie apošni z palitviaźniaŭ»28

«Kaleśnikava kaža, što nie źbirajecca vychodzić, pakul nie vyjdzie apošni z palitviaźniaŭ»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić