Zdaroŭje

Kluč da prafiłaktyki Alchiejmiera moža być u zdarovym charčavańni — navukoŭcy

Vyniki novaha daśledavańnia prademanstravali, što karacinoidy dy inšyja antyaksidanty, na jakija bahatyja sadavina i harodnina, mohuć značna zapavolić raźvićcio chvaroby Alchiejmiera i istotna źnizić ryzyku zachvorvańnia na jaje.

harodnina, dyjeta ovoŝi, dijeta vegetables, diet

Karacinoidy — mahutnyja antyaksidanty, jakija zvyčajna ŭtrymlivajucca ŭ kalarovaj sadavinie (hrejpfruty, abrykosy, piersiki) i harodninie (morkva, harbuz, pamidory, špinat, kukuruza, pierac, kapusta). Jany adyhryvajuć vielmi važnuju rolu ŭ pieraduchileńni akiślalnaha stresu, jaki pryvodzić da raźvićcia roznych chvarobaŭ mozha, siarod ich i chvaroba Alchiejmiera.

Jašče ŭ 2004 hodzie stała viadoma, što mozh vybaračna nazapašvaje takija karacinoidy, jak lutein i zeaksancyn. Dalejšyja daśledavańni pakazali, što ŭ ludziej z vyšejšym ich utrymańniem nazirałasia lepšyja kahnityŭnyja zdolnaści i nižejšaja ryzyka raźvićcia demiencyi.

Naprykład, vučonyja z Univiersiteta Raša (Čykaha) zvyš dziesiaci hadoŭ adsočvali dyjetu bolš jak 1000 čałaviek. Jany vyjavili, što ŭdzielniki, jakija spažyvali bolš praduktaŭ, bahatych na antyaksidanty, mieli lepšuju pamiać i myśleńnie, a taksama radziej pakutavali ad chvaroby Alchiejmiera. Asabliva karysnymi byli pradukty, bahatyja na karacinoidy. Ludzi, što najbolš ich spažyvali, mieli na 50% mienšuju ryzyku chvaroby Alchiejmiera.

Vučonyja ź Miedycynskaj škoły Technałahičnaha instytuta ŭ Virdžynii (ZŠA) upieršyniu zdoleli dakazać, što ŭzrovień karacinoidaŭ karelujecca z chvarobaj Alchiejmiera. Svaje vysnovy jany apublikavali ŭ Journal of Alzheimer's Disease.

Daśledavańnie pakazała, što ŭ pacyjentaŭ z chvarobaj Alchiejmiera ŭ mozhu ŭ dva razy mienš takich karacinoidaŭ, jak lutein, zieaksancyn i likapin, a taksama vitaminu Je ŭ paraŭnańni sa zdarovym mozham.

Daśledavańni taksama pakazali, što siatčatka voka vybaračna nazapašvaje lutein (im bahataja zialonaja listavaja harodnina) i zieaksancyn (jaho šmat u žoŭtaj i aranžavaj sadavinie i harodninie) ź ježy, utvarajučy bačny žoŭty malekularny pihmient, jaki palapšaje zrok i abaraniaje fotareceptary.

Vymiarajučy biez chirurhičnaha ŭmiašańnia aptyčnuju ščylnaść makularnaha pihmientu ŭ pacyjentaŭ, daśledčyki mohuć acanić kancentracyju luteinu i zieaksancynu ŭ mozhu i sprahnazavać ryzyku raźvićcia demiencyi.

Vučonyja śćviardžajuć, što ich daśledavańnie dakazvaje, što dyjeta, bahataja na karacinoidy (naprykład, MIND-dyjeta) — vydatny sposab zapavolić prahres zachvorvańnia ŭ tych, chto ad jaho pakutuje, i značna źnizić ryzyki demiencyi ŭ pažyłych ludziej.

Čytajcie jašče:

Upieršyniu ŭ śviecie Alchiejmier znajšli ŭ 19-hadovaha maładoha čałavieka

Nie zafiksavana ni adnaho vypadku, kab čałavieka vylečyli: chvaroba Alchiejmiera 

Jak mianiajecca čałaviek z chvarobaj Alchiejmiera? Niejrabijołah: Jak byccam chtości pieranios jaho ŭ čužy śviet

Kamientary

Ciapier čytajuć

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž18

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi i Rasii raspracujuć štučny intelekt z tradycyjnymi kaštoŭnaściami4

Asudzili za «sadziejańnie ekstremizmu» byłoha dyrektara škoły

Vučonyja znajšli ahromnistaje radovišča zołata, jakoje źmiaščaje 99,999% usiaho zołata płaniety8

U Polščy adbyłosia DTZ z aŭtobusam, poŭnym biełarusaŭ2

Makron zajaviŭ pra hatoŭnaść adpravić va Ukrainu 50 tysiač vajskoŭcaŭ5

U Navahrudku padpisali damovu ab stvareńni Biełaruskaha muzieja Chałakostu4

Zastreleny ŭ Kijevie pałkoŭnik SBU kiravaŭ hrupaj, jakaja likvidavała «Matarołu»1

Kanapackaja jedzie ŭ Litvu na aŭtobusie padavać zajavu ŭ Departamient dziaržbiaśpieki FOTAFAKT68

Pamierła Iryna Jaskievič

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž18

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić