Historyja55

Hanna Hierman: mała chto viedaje, što ŭ Savieckim Sajuzie rasstralali jaje baćku

Imia polskaj śpiavački Hanny Hierman viedali va ŭsim Savieckim Sajuzie. Jaje pieśni «Nadiežda», «Echo», «Kohda ćvieli sady» dahetul u mnohich ludziej ulublonyja, bo jany poŭnyja śviatła i dabryni. Hańnie Hierman udałosia zachavać dušu čystaj, niahledziačy na ciažkija vyprabavańni.

Hanna Hierman. Fota Wikimedia Commons

Hanna Hierman naradziłasia 14 lutaha 1936 hoda ŭ horadzie Urhienč va Uźbiekistanie ŭ siamji naščadkaŭ niamieckich i hałandskich pierasialencaŭ. Jaje baćku aryštavali pa falšyvym abvinavačańni ŭ špijanažy i rasstralali, kali dziaŭčyncy byŭ adzin hod. Siamja pra heta daviedałasia tolki praz 20 hadoŭ, kali mužčyna byŭ reabilitavany. Praz hod paśla aryštu baćki ŭ siamji zdaryłasia jašče adno hora — pamior małodšy brat Hanny.

Hanna Hierman Anna Hierman Anna German
Źleva naprava: maci Irma, baćka Jaŭhienij, maleńkaja Hanna i jaje babula Hanna. Skryn videa GLOSNADZIEI / YouTube

Paśla aryštu baćki dziaŭčynka razam z maci časta mianiali miesca žycharstva. U 1942 hodzie jaje maci vyjšła zamuž druhi raz — za palaka, jaki pajšoŭ vajavać u składzie 1-j piachotnaj dyvizii imia Tadevuša Kaściuški. Mužčyna źnik bieź viestak, ale šlub z palakam daŭ siamji prava ŭ 1946 hodzie vyjechać u Polšču, što davała mahčymaść źbiehčy z savieckaha piekła.

Hanna Hierman Anna Hierman Anna German
Hanna Hierman razam z svajoj maci Irmaj. Skryn videa Glosnadziei / YouTube

Hanna Hierman vydatna śpiavała i dobra malavała, ŭ junactvie jana maryła stać mastakom. Ale jaje maci i babula ličyli, što takaja adukacyja nie zmoža prakarmić jaje ŭ budučyni, i paśla himnazii Hanna pastupiła na hieałahičny fakultet Urocłaŭskaha ŭniviersiteta i paśpiachova skončyła jaho.

Šlach da słavy

U studenckija hady dziaŭčyna vystupała na scenie moładzievaha teatra «Kałambur» i surjozna zachapiłasia estradaj. Paśla ŭniviersiteta ŭ 1962 hodzie Hierman atrymała dazvoł na estradnuju dziejnaść i pačała vystupać z kancertami ŭ nievialikich polskich haradach.

Hanna Hierman Anna Hierman Anna German
Hanna Hierman u pačatku karjery śpiavački. Skryn videa Glosnadziei / YouTube

Tryumfam dla śpiavački-pačatkoŭcy staŭ Mižnarodny fiestyval pieśni ŭ Sopacie ŭ 1964 hodzie. Tam jana vykanała kampazicyju «Tancujučyja Eŭrydyki» i zaniała pieršaje miesca siarod polskich vykanaŭcaŭ i druhoje miesca ŭ mižnarodnym rejtynhu.

U tym ža hodzie Hanna Hierman dała svaje pieršyja kancerty ŭ SSSR, Bielhii dy inšych krainach. Vynikam vialikaha hastrolnaha turu staŭ pieršy dysk, zapisany na firmie «Miełodyja», jaki razyšoŭsia vielizarnym tyražom.

U 1965-m śpiavačka zapisała kampazicyju «Horad zakachanych», jakaja stała papularnaj. U 1966 hodzie Hierman upieršyniu źjaviłasia ŭ kino, syhraŭšy nievialikuju rolu ŭ polskim filmie «Marskija pryhody». Ale akciorskaja karjera Hanny Hierman nie zadałasia. Jak aktorka žančyna źjaviłasia jašče ŭ troch filmach i tolki ŭ epizadyčnych rolach.

U kancy 1966 Hierman padpisała trochhadovy kantrakt ź italjanskaj studyjaj hukazapisu. Da taho času ŭ SSSR było pradadziena bolš za miljon jaje płaścinak.

U 1967 hodzie śpiavačka pradstaŭlała Polšču na fiestyvali ŭ San-Rema, ale nie prajšła ŭ finał. Nieŭzabavie paśla hetaha jana adpraviłasia ŭ rekłamny tur pa Italii. U lipieni taho ž hoda Hierman vystupiła na fiestyvali pieśni ŭ Nieapali, staŭšy pieršym zamiežnym udzielnikam za ŭsiu historyju fiestyvalu.

Avaryja i viartańnie na scenu

Padčas hastrolaŭ u Italii Hierman trapiła ŭ surjoznuju aŭtamabilnuju avaryju. Adbyłasia jana 27 žniŭnia 1967 hoda. Aŭtamabil sa śpiavačkaj urezaŭsia ŭ bietonnuju zaharodu na darozie pamiž Farli i Miłanam z-za taho, što mieniedžar Hanny zasnuŭ za rulom. Śpiavačku vykinuła na darohu praz łabavoje škło. Hierman atrymała pierałomy i traŭmy ŭnutranych orhanaŭ i bolš za tydzień nie prychodziła ŭ prytomnaść. Paŭhoda jana lažała nieruchoma, a zatym prachodziła reabilitacyju, iznoŭ navučajučysia chadzić.

U 1970 hodzie artystka viarnułasia na scenu. Adnoj ź pieršych piesień, zapisanych Hierman paśla viartańnia na scenu, była «Nadzieja».

Na 1970-ja hady prypaŭ pik papularnaści śpiavački ŭ Savieckim Sajuzie. Pieśni ŭ jaje vykanańni «Nadzieja», «Kali ćvili sady», «Piaščota» hučali na radyjo i telebačańni. Cykł telepieradač «Śpiavaje Hanna Hierman» vyjšaŭ na ekrany ŭ 1975 hodzie. U tym ža hodzie śpiavačka zrabiła hastrolny tur, padčas jakoha była ŭpieršyniu vykanana kampazicyja «A jon mnie padabajecca».

U 1977 hodzie znakamitaść zaprasili na «Pieśniu hoda», dzie jana vykanała kampazicyju «Recha kachańnia».

Hanna Hierman nie pieranosiła vinu za hibiel svajho taty na prostych savieckich ludziej, jana abjeździła z kancertami ŭvieś Saviecki Sajuz. Hetyja vystupy prynosili joj i vialikija hanarary, žyćcio ŭ Polščy tady było zusim niezamožnym.

Asabistaje žyćcio

Sa svaim budučym mužam Źbihnievam Tucholskim Hierman paznajomiłasia va Urocłavie ŭ 1960 hodzie. Jon pracavaŭ navukovym supracoŭnikam i pryjechaŭ u horad pa pracy. Paznajomilisia jany prazaična. Źbihnieŭ paprasiŭ Hierman dahledzieć rečy, pakul jon vykupajecca ŭ race.

Hanna Hierman Anna Hierman Anna German
Hanna Hierman razam z mužam Źbihnievam. Skryn videa Glosnadziei / YouTube

Niekalki hadoŭ para žyła ŭ hramadzianskim šlubie. Adnosiny jany ŭzakonili tolki paśla taho, jak Hanna patrapiła ŭ aŭtakatastrofu. U maładości artystka była zaniataja karjeraj, a ŭpieršyniu zaciažaryła, kali joj było 39.

Daktary adhavorvali zorku ad rodaŭ, uličvajučy ŭzrost i surjoznaść pieraniesienych traŭm. Ale jana nie pahadziłasia na abort i ŭ listapadzie 1975 hoda naradziła syna. Chłopiec, jakoha nazvali Źbihnievam, jak i tatu, pajšoŭ pa šlachu baćki i ŭ žyćci: jon staŭ navukoŭcam, daśledčykam historyi čyhunki. Jaho hałoŭnaj pracaj stała kniha «Technika na słužbie daktryny» pra płany pierakidvańnia vojskaŭ savieckaha błoku.

Hanna Hierman Anna Hierman Anna German
Hanna Hierman razam z synam Źbihnievam. Skryn videa Glosnadziei / YouTube

Chvaroba

Na piku papularnaści ŭ Hanny Hierman vyjavili rak kostki. Strašny dyjahnaz daktary pastavili ŭ siaredzinie 1970-ch hadoŭ. Uvosień 1980 hoda, paśla viartańnia śpiavački z kancertaŭ u Aŭstralii, byŭ recydyŭ zachvorvańnia. Ad vystupaŭ pryjšłosia admovicca. Siły končylisia. Śpiavačka nie mahła pakidać dom. Jaje muž zmušany byŭ zvolnicca z pracy dla taho, kab dahladać svaju kachanuju.

Hierman, dobry čałaviek pa žyćci, niahledziačy na ŭsie pakuty, u apošnija hady pryśviaciła siabie čytańniu Biblii, pisała psałmy i pieśni, pryśviečanyja Bohu, jakija zapisvała na chatni mahnitafon.

Hierman zrabili niekalki apieracyj. Daktary doŭha zmahalisia za jaje žyćcio, ale pieramahčy chvarobu nie zmahli. 25 žniŭnia 1982 hady śpiavački nie stała.

U adnym ź intervju Hanna Hierman skazała:

«Ja dumaju, što ŭ kožnaha z nas jość svaja zorka. Heta moža być kachańnie, praca, maciarynstva… Treba tolki zrabić usio, kab jaje źziańnie nie zhasła. Maja zorka — pieśnia».

Čytajcie jašče:

Śpiavačka Ina Afanaśjeva ledź ačomałasia paśla taho, jak jaje zvaliŭ z noh niejki virus. I toje nie da kanca

Byłaja palitźniavolenaja śpiavačka Meryjem Hierasimienka vystupiła z kancertam u Varšavie

«Potym heta napatkała i mianie!» Śpiavačka Kacia IOWA padčas kancerta raskazała pra svaje ciažkija rody

Kamientary5

  • Antocha
    17.03.2024
    [Red. vydalena]
  • Jury
    17.03.2024
    I barabanny drobat u pačatku ramansa "Hori-hori, moja źviezda...", jaki vykonvała, jana admysłova źmiaściła ŭ pamiać ab rasstralanym baćku.
  • Piatró Ivánaŭ, partyjny piensijanier
    17.03.2024
    Tym nia mienš, heta była lepšaja z vykanaŭcaŭ za savieckim časam. Ich nie było šmat, repiertuar byŭ zbolšaha padobny, za vyniatkam chiba što Puhačovaj, tym nia mienš, mienavita Hanna vydzialałasia z usioj toj unitarnaści Sienčynych, Tałkunovych, Pjechaŭ, Viediščavych, Krystalinskich, Parchomienka, Mondryk, Rataru... Krystalinskaja, darečy, taksama była vyšej usich, svaim vakałam dy inšych "paramietrach".

Ciapier čytajuć

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała22

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała

Usie naviny →
Usie naviny

«Armienija — heta ŭžo nie abrabavanaja vami i vašymi partniorami kraina». Pašynian rašuča adkazaŭ Łukašenku17

U pravasłaŭnaj parafii na poŭdni Polščy carkoŭnaja ŭračystaść pieratvaryłasia va ŭsłaŭleńnie Rasii. Z pratestam vystupili lemki32

Drama ŭ žyvym efiry: čorny busieł prahnaŭ ad hniazda arłana-biełachvosta VIDEA

U Minsku pačali budavać pieršy abjekt treciaj kalcavoj darohi

Na hrodzienskich plažach źjaviłasia niezvyčajnaja technika. Jana budzie pracavać usio leta2

Śpiecyjalisty patłumačyli, čamu ŭ Minsku dahetul nie raspuścilisia jasieni2

Biełaruś — najbujniejšy imparcior rasijskaha vina6

U Mahilovie nastaŭnicu buduć sudzić za zdareńnie na ŭroku1

U MNS raskazali, što natvaryła niepahadź pa ŭsioj Biełarusi3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała22

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić