Hramadstva1919

Łukašenka zajaviŭ pra nieabchodnaść skaračeńnia dapamohi šmatdzietnym siemjam i inšych ilhot

Pryznačajučy Natallu Paŭlučenku ministram pracy i sacyjalnaj abarony, Alaksandr Łukašenka zahadaŭ joj «nie raskidvacca lhotami i roznymi pryvilejami». 

«Treba być dobrym kiraŭnikom. Lohka nie budzie. Ale i nie raskidvacca lhotami i roznymi pryvilejami. Vy pa svajoj raniejšaj pracy viedajecie (da Minpracy Paŭlučenka pracavała ŭ ministerstvie finansaŭ. — NN), što lišnich hrošaj nie byvaje, hrošy treba zaŭsiody zarablać. My ŭžo i tak zalhatavali naša nasielnictva, što niekatoryja prosta siadziać i čakajuć niejkich ilhot. 

Ja dumaju, što nam treba surjozna pradumać, až da materyjalnaj dapamohi šmatdzietnym i hetak dalej. Nie sakret, što ŭ nas šmat siemjaŭ šmatdzietnych, kaho ŭvohule da rubla padpuskać nielha», — skazaŭ Łukašenka.

Pavodle jaho słoŭ, nieabchodna vypracavać novuju sistemu, ustanavić barjer i krytery, jak danieści hrošy da dziaciej. Nijakich padrabiaznaściaŭ jon nie daŭ. 

Kamientary19

  • *
    13.06.2024
    Tak zvanyja lhoty ŭ nas - heta tyja niedapłočanyja hrošy pa zarabotnaj płacie. Tak, nichto i nidzie, kali havorka pra dbajnyja krainy, nie vydatkoŭvaje prosta tak hrošy. Hetaha niama. Ale tam jeść mahčymaść zarabić hrošy. U nas - niama
  • Kastuś
    13.06.2024
    šmatdietnych mnoha, a rublej mała. samomu nie chvatajet)) Nu vot i ruchnuł poślednij idieołohičieskij stołp režyma))
  • Symon
    13.06.2024
    My ŭžo i tak zalhatavali naša nasielnictva, što niekatoryja prosta siadziać i čakajuć niejkich ilhot.  Ja dumaju, što nam treba surjozna pradumać, až da materyjalnaj dapamohi šmatdzietnym i hetak dalej.

    Chataskrajniki dačakalisia? Cikava, a krasaŭcy ŭ "hetak dalej" uvachodziać?

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

Druhakłaśnik u Hiermanii padaŭ zajaŭku na vakansiju inśpiektara dziciačych placovak. I jaho amal uziali!

«Nie tolki ad hrypu abo kavidu». Navukoŭcy z ZŠA raspracoŭvajuć univiersalnuju vakcynu ad usich typaŭ lohačnych infiekcyj

Entuzijasty aličbavali ŭsie mohiłki Minska2

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik5

 U rasijskim Saransku haryć važny zavod VPK1

Samaje žachlivaje zdareńnie na Alimpijadzie. Polskaja spartoŭka atrymała kańkom u voka5

Sahrada Familija dasiahnuła svajoj kančatkovaj vyšyni — praz paŭtara stahodździa ad pačatku budaŭnictva. I stała samaj vysokaj carkvoj na płaniecie2

U cichi kvartał u centry Minska pryduć pieramieny. Tam budzie vializny skvier, centr sučasnaha mastactva i parkinh4

Dalnabojščyk spytaŭ u dziaŭčyn, čamu jany nie chočuć adnosin z dalnabojščykami — i paniesłasia11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić