Zajavu padrychtavali ŭdzielniki niefarmalnaj hrupy ABSIE «Siabry demakratyčnaj Biełarusi». Raniej ZŠA padtrymlivali zajavy na hetaj placoŭcy pa biełaruskich prablemach, ale ciapier ich u śpisie tych, chto dałučyŭsia da zajavy, niama.

U zajavie havorycca, što hałasavańnie 26 studzienia nie było svabodnymi vybarami i nie adpaviadała standartam ABSIE.
«Nijakija vybary nie mohuć ličycca svabodnymi i spraviadlivymi abo adpaviednymi mižnarodnym standartam, kali jany pravodziacca ŭ atmaśfiery represij, jakija praciahvajucca, adznačajucca bieśpierapynnym ciskam na hramadzianskuju supolnaść, advolnymi zatrymańniami i masavymi parušeńniami pravoŭ čałavieka, a taksama abmiežavańniami luboha sapraŭdnaha palityčnaha ŭdziełu i adsutnaść vartych davieru apazicyjnych kandydataŭ», — havorycca ŭ dakumiencie.
Zajava była pradstaŭlenaja ad imia Bałharyi, Bielhii, Vialikabrytanii, Hiermanii, Hrecyi, Danii, Irłandyi, Isłandyi, Ispanii, Italii, Kanady, Kipra, Łatvii, Litvy, Luksiemburha, Narviehii, Niderłandaŭ, Partuhalii, Polščy, Rumynii, Słavienii, Ukrainy, Charvatyi, Čechii, Finlandyi, Francyi, Čarnahoryi, Šviecyi, Estonii. Da dakumienta taksama dałučylisia Ałbanija, Andora, Aŭstryja, Bośnija i Hiercahavina, Lichtenštejn, Malta, Paŭnočnaja Makiedonija, San-Maryna i Šviejcaryja.
Ciapier čytajuć
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Taćciana Zamiroŭskaja pieršy raz za 11 hadoŭ viarnułasia z ZŠA ŭ Jeŭropu. Mnohija maniery, zvyčki i navat ptuški, jakich my nie prykmiačajem, vyklikali ŭ jaje buru ŭspaminaŭ
Kamientary