Navuka i technałohii55

Da 2027 hoda štučny intelekt moža dasiahnuć uzroŭniu «krainy hienijaŭ». Što majecca na ŭvazie?

Kiraŭnik kampanii, jakoj naležyć papularny čat-bot Claude, prahnazuje, što čakać ad štučnaha intelektu ŭ nastupnyja dva hady.

Daryjo Amadej, hienieralny dyrektar Anthropic. Fota: TechCrunch / Flickr / Wikimedia Commons

Štučny intelekt (ŠI) zdolny dasiahnuć uzroŭniu «krainy hienijaŭ» užo ŭ pieryjad 2026—2027 hadoŭ, papiaredžvaje amierykanski pradprymalnik Daryjo Amadej, hienieralny dyrektar kampanii Anthropic, čyj čat-bot Claude napramuju kankuryruje z papularnym ChatGPT ad kampanii Open AI.

Uzrovień «krainy hienijaŭ», pra jaki havoryć hiendyrektar Anthropic, aznačaje, što štučny intelekt zmoža vałodać kalektyŭnym intelektualnym patencyjałam, paraŭnalnym z mahčymaściami vielmi talenavitaj i razumnaj hrupy ludziej na ŭzroŭni cełaj krainy. Heta nie prosta asobnyja zdolnaści ŠI da analizu, raźlikaŭ ci aŭtamatyzacyi pracesaŭ čałaviečaj žyćciadziejnaści, ale i mahčymaść prymać kompleksnyja rašeńni i raspracoŭvać novyja idei ŭ maštabach, jakija raniej byli dasiažnyja tolki kvalifikavanaj čałaviečaj supolnaści.

Inšymi słovami, taki ŠI budzie mieć značna šyrejšy śpiektr zdolnaściaŭ: ad vynachodnictva novych technałohij da raspracoŭki stratehij u samych roznych halinach, jak heta rabiła b vielmi raźvitaja intelektualnaja elita asobnaj krainy.

Heta značyć, što ŠI moža stać samadastatkovaj siłaj i pryvieści da kardynalnych źmien u ekanomicy, palitycy i inšych śfierach, što stvaraje surjoznyja ryzyki dla isnujučych sistem kantrolu, adznačaje Amadej.

Pradprymalnik nazvaŭ try krytyčnyja zadačy, jakija stajać pierad čałaviectvam u kantekście raźvićcia ŠI: zabieśpiačeńnie lidarstva ŭ halinie demakratyčnych dziaržaŭ, lepšaje kiravańnie ryzykami biaśpieki i padrychtoŭka da ekanamičnych zruchaŭ, jakija mohuć spravakavać supierintelektualnyja niejrasietki (naprykład, ryzyka tatalnaha biespracoŭja ŭ śviecie).

Na fonie hetaha Amadej vykazaŭ rezkuju krytyku ŭ adras niadaŭniaha samitu pa pytańniach ŠI ŭ Paryžy, nazvaŭšy jaho «stračanaj mahčymaściu». Na im krainy Jeŭrasajuza nastojvali na žorstkich miechanizmach kantrolu ŠI, a pradstaŭniki ZŠA i Vialikabrytanii admovilisia padpisać ahulny płan rehulavańnia haliny, paličyŭšy jeŭrapiejskija inicyjatyvy «masiŭnymi» i «zadušlivymi» dla raźvićcia technałohij.

Na dumku Amadeja, admova ad bolš efiektyŭnych mier kantrolu nad sistemami ŠI na karyść imklivaha rostu prybytku ad ich ekspłuatavańnia pryviadzie da taho, što čałaviectva ŭvohule nie zmoža kantralavać halinu, a aŭtarytarnyja krainy atrymajuć jašče bolš daskanałyja sistemy štučnaha intelektu i vykarystajuć ich dla daminavańnia ŭ śviecie.

Kamientary5

  • Kraina hiejaŭ
    18.02.2025
    Toje, što zaraz nazyvajuć "štučnym intelektam", nasamreč intelektam nie źjaŭlajecca. Bo hetyja madeli nie ŭmiejuć myślić i vychodzić da miežy toj infarmacyi, na jakoj navučalisia. Sučasny "ŠI" kampiluje ź vialikich abjomaŭ infarmacyi peŭnyja kambinacyi, ale jaho zdolnaściaŭ nie chopić, kab navat zrabić prostyja matematyčnyja vyličeńni - dla hetaha jon "pad kapotam" napiša prahramny kod na umoŭnym python, zapuścić jaho na "tupym" pracesary i vydaść vynik. Asnoŭnaja prablema dla raźvićcia ciapierašniaha ŠI - heta dzie brać novuju infarmacyju dla navučańnia. Vidavočna, što abjom viedaŭ, stvoranych čałaviekam, abmiežavany. Tamu tak zvany "ŠI" chutka zojdzie ŭ tupik (ci ŭžo zajšoŭ). Bolšaja častka startapaŭ, źviazanych z ŠI, stratnyja. Inviestary, jakija na chajpie zajšli ŭ samyja viadomyja prajekty, užo vyvieli svaje hrošy z profitam. Vysnovy rabicie sami.
  • Iłan Mozh
    18.02.2025
    Zrazumieła, što heta čos dla chamiačkoŭ. U ich tam pryniata ličyć pośpiech nie prybytkam kampanij, a pamieram pryciahnutych inviestycyj. Zdoleŭ puścić pył u vočy i naviešać łakšyny na miljardy dalaraŭ - značyć ty kruty biznesmien. A sapraŭdy talenavity navukoviec moža nikoli ŭ publičnuju prastoru nie trapić.
  • ....
    18.02.2025
    Čałaviek taksama kampiliruje viedy. I ŠI, darečy, taksama zdolny płanavać i pravodzić ekśpierymienty, kab atrymać novyja viedy

Ciapier čytajuć

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali18

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali

Usie naviny →
Usie naviny

Žychar Babrujska ŭ pryvatnaj pierapiscy z byłoj žonkaj abraziŭ jaje. Jaho aštrafavali4

Kiroŭca trapiŭ u DTZ na chutkaści 3 km/h. U jaho zabrali pravy na paŭhoda i aštrafavali na 10 bazavych3

U Polščy raście kolkaść admoŭ biełarusam u vydačy prajaznoha dakumienta. U čym pryčyna?7

U Minsku pradajuć kvateru byłoha pijanista «Pieśniaroŭ». Interjery ŭražvajuć FOTY5

Dačka biełaruskaj baskietbalistki trapiła na kulinarnaje šou ŭ Italii

U Maskvie zahinuli dvoje palicejskich: nieviadomy kinuŭ vybuchoŭku ŭ ich mašynu1

Jarasłaŭ Ramančuk daje prahnoz, kali skončycca vajna. I raskazvaje, čym ciapier zajmajecca i jak jaho šakavali zajavy Babaryki13

Najomnika što byŭ va ŭkrainskim pałonie, viarnuli ŭ Rasiju, a zatym asudzili ŭ Biełarusi nie mienš čym na 10 hadoŭ8

Ekanomika ZŠA demanstruje samy vysoki rost za apošnija dva hady11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali18

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić