Śviet11

Prync Luksiemburha pamior u 22 hady ad redkaj chvaroby

Prync Luksiemburhski Robiert abviaściŭ pra śmierć svajho małodšaha syna prynca Frederyka. Ciažkachvory junak pierad śmierciu raźvitaŭsia z usimi rodnymi. Jaho serca spyniłasia 1 sakavika ŭ Paryžy.

Prync Frederyk. Fota: sacsietki

Napiaredadni śmierci, 28 lutaha, u Mižnarodny dzień redkich zachvorvańniaŭ, Frederyk sabraŭ rodnych, kab raźvitacca. U jaho apošnija hadziny pobač byli: brat Alaksandr, siastra Šarłota, troje kuzenaŭ, ciotka i dziadźka.

Da samaha kanca junak zachoŭvaŭ humar i siłu duchu, nie zabyŭšy pažartavać, kab padaryć rodnym apošniuju ŭśmiešku.

«Frederyk znajšoŭ u sabie siły i mužnaść raźvitacca z kožnym z nas pa čarzie. Padaryŭšy kožnamu raźvitalnyja słovy — dobryja, mudryja, pavučalnyja — u sapraŭdy frederykaŭskim styli, jon pakinuŭ nam daŭni siamiejny žart. Navat u apošnija chviliny jon zachoŭvaŭ pačućcio humaru i biaźmiežnaje spačuvańnie, što dazvoliła jamu ŭ apošni raz zaśmiajacca… kab padtrymać nas usich», — raspaviali baćki junaka.

Robiert paviedamiŭ, što syn zadaŭ jamu apošniaje pytańnie pierad śmierciu: «Tata, ty hanaryšsia mnoju?»

«Jon ledź moh razmaŭlać na praciahu niekalkich dzion, tamu jasnaść hetych słoŭ była takoj ža dziŭnaj, jak i važkaść hetaha momantu. Adkaz byŭ vielmi prostym, i jon čuŭ jaho šmat razoŭ, ale ŭ toj momant jamu było patrebnaje paćvierdžańnie taho, što jon zrabiŭ usio, što moh, za svajo karotkaje i cudoŭnaje žyćcio, i što ciapier jon narešcie moža rušyć dalej», — patłumačyŭ jaho baćka.

Jon nazvaŭ Frederyka «supierhierojem».

«Kali jon byŭ maleńkim, ja zaŭsiody kazaŭ, što kali b u nas było tolki adno dzicia, pra jakoha mnie nie daviałosia b chvalavacca, to heta byŭ by jon. U jaho byli sacyjalnyja navyki, jakich niama ni ŭ kaho inšaha, mocnaje pačućcio humaru, emacyjanalny intelekt i spačuvańnie, jakija zaškalvali, pačućcio spraviadlivaści, sumlennaści i prystojnaści, jakoje nie viedała miežaŭ. Jon byŭ nievierahodna dyscyplinavanym i arhanizavanym», — padkreśliŭ Robiert.

Frederyk pakutavaŭ ad redkaj hienietyčnaj chvaroby POLG — mitachandryjalnaj chvaroby, jakaja nie paddajecca lačeńniu.

Hetaja chvaroba pazbaŭlaje kletki arhanizma enierhii, što pryvodzić da prahresujučaj dysfunkcyi i admovy niekalkich orhanaŭ — mozhu, niervaŭ, piečani, kišečnika, ciahlic, hłotki, zroku i inšych.

Kamientary1

  • daviedka
    10.03.2025
    Evtanazija?

ZŠA i Rasija zrabili zajavy paśla razmovy Trampa i Pucina17

ZŠA i Rasija zrabili zajavy paśla razmovy Trampa i Pucina

Usie naviny →
Usie naviny

Jakim budzie novy histaryčny muziej Biełarusi3

«Erudziravany nie značyć razumny». Znatok «Što? Dzie? Kali» Raŭšan Askieraŭ vyklikaŭ zamiašańnie svaim intervju17

Što adbyłosia z 16-hadovaj dziaŭčynaj ź Dziaržynska, jakaja pamierła paśla kureńnia vejpu? Raskazvajuć jaje siabry7

Dalar siońnia śpikiravaŭ adrazu na šeść kapiejek3

Karpiankoŭ raskazaŭ, jak uzmacnili achovu kałonij — «źbiehčy praktyčna niemahčyma»9

Eks-adnakłubnik biełarusa z Makiedonii zahinuŭ, kali ratavaŭ ludziej z pažaru načnoha kłuba, dzie zahinuli 59 čałaviek

Što ŭkazvaje na vysokuju ryzyku suicydu ŭ čałavieka, jaki pra heta kaža? Adkazvaje psichijatr4

Stała viadoma pra śmierć 41-hadovaha byłoha palitviaźnia z Hrodna Alaksieja Aŭsiukieviča13

Śpis mierapryjemstvaŭ da Dnia Voli na vyhnańni3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA i Rasija zrabili zajavy paśla razmovy Trampa i Pucina17

ZŠA i Rasija zrabili zajavy paśla razmovy Trampa i Pucina

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić