Biełstat zajaviŭ, što na zarobki za miažu vyjechała rekordnaja kolkaść biełarusaŭ. MUS kaža, što ŭsio naadvarot
Ministerstva ŭnutranych spraŭ śćviardžaje, što ŭsio mienš biełarusaŭ imkniecca pajechać na zarobki ŭ inšyja krainy.

U 2024 hodzie na zarobki za miažu na karotki termin, to-bok da hoda, vyjechała rekordnaja z 2014 hoda kolkaść biełarusaŭ. Pavodle źviestak Biełstata, na zarobki pajechali 112,4 tysiačy biełarusaŭ. Heta na 2 tysiačy pieravyšaje ŭzrovień 2023 hoda.
Kali b u Biełstata byŭ instrumient padliku vyjazdžan na daŭžejšy čas (takaja katehoryja časta jedzie ź siamjoj, tamu ankietu ŭ Biełarusi zapoŭnić niama kamu), to vyjšła b jašče bolšaja ličba pracoŭnaj mihracyi, zaznačaje «Biełarusy i rynak».
Lidaram stała Mahiloŭskaja vobłaść, adkul vyjechała 25,2 tysiačy čałaviek. U Minsku naličyli dźvie z pałovaj tysiačy pracoŭnych mihrantaŭ.
Cikava, što MUS rapartuje pra dyjamietralna supraćlehłuju tendencyju. Pavodle źviestak ministerstva, usio mienš biełarusaŭ jeduć rabić za miažu. Ale MUS analizuje tolki aficyjnaje pracaŭładkavańnie praz ahienctvy.
U 2024 hodzie aficyjna na pracu za miažu pajechała 3,5 tysiačy biełarusaŭ — na tysiaču čałaviek mienš, čym hodam raniej.
Bolš za ŭsio pa zarehistravanych damovach pajechała žycharoŭ Minska — 1350 čałaviek za hod. Naturalna, što siarod rehijonaŭ lidziruje samy małanasieleny — Mahiloŭskaja vobłaść: za 2024 hod adsiul źjechała 957 zarehistravanych mihrantaŭ. Dla paraŭnańnia, z Hrodzienskaj vobłaści — tolki 23 čałavieki.
Aficyjnaja pracoŭnaja mihracyja idzie zbolšaha ŭ dvuch kirunkach — Rasija (1,6 tysiačy čałaviek) i Polšča (1,2 tysiačy). Adnak patok u hetyja krainy, jak i ŭ bolšaść inšych, pavodle źviestak MUS, skaraciŭsia.
Adziny rastučy napramak — heta Hiermanija: siudy skiravalisia 168 biełaruskich rabotnikaŭ, tady jak hodam raniej było tolki 14. Samyja surjoznyja źnižeńni pakazała Litva: tudy zmahli aficyjna pajechać tolki 26 čałaviek, a ŭ 2023 hodzie kolkaść dachodziła da 330. Značnaja kolkaść taksama rušyła ŭ ZŠA (132 čałavieki) i Arabskija Emiraty (89).
Bolšaść adychodnikaŭ stali rabočymi ŭ pramysłovaści abo sielskaj haspadarcy — 72%. Jašče 24% — u śfiery absłuhoŭvańnia. U jakaści kvalifikavanych rabotnikaŭ zmahli aficyjna ŭładkavacca 125 čałaviek, kiraŭnikami — 11 čałaviek.
70% usich vyjazdžan — heta mužčyny. Adnak naturalna, što pieravahu mužčyn zabiaśpiečyli dva asnoŭnyja kirunki — Rasija i Polšča. Tady jak siarod mihrantaŭ u bolšaść astatnich krain pieravažajuć žančyny. Naprykład, u Kitaj na zarobki źjechali tolki žančyny, u Emiraty — na 90% žančyny.
Bolšaść damovaŭ była zaklučana na termin da 6 miesiacaŭ (1,7 tysiačy) i na bolš za hod (1,2 tysiačy). Pry hetym u Rasiju ŭ asnoŭnym jeździać na karotki termin, tady jak u Polšču — na doŭhaterminovy.
Kamientary