Hramadstva

U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien — chočuć viarnuć histaryčny vyhlad

U vialikaj charalnaj sinahozie ŭ Hrodnie źnieśli ŭnutranuju pieraharodku pamiž viestybiulem i malelnaj załaj. Na źmieny ŭnutry papularnaha turystyčnaha abjekta źviarnuli ŭvahu hrodziency ŭ fejsbuk-hrupie «Hrodno», zaŭvažyła Hrodna.life.

U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien - chočuć viarnuć histaryčny vyhlad
U hrodzienskaj sinahozie źnieśli ŭnutranuju pieraharodku. Fota: Ina Krajniova, Facebook-hrupa «Hrodno

Arki zakłali cehłaj u dva płasty i zamazali tynkoŭkaj u savieckija hady — tak źjavilisia pustyja ŭsiaredzinie pieraharodki. Uvachodnaja hrupa sinahohi była zamuravanaja amal 70 hadoŭ.

Prybraŭšy pieraharodki, hetuju častku sinahohi viarnuli da aŭtentyčnaha źniešniaha vyhladu — mienavita takim jon byŭ u aryhinale, paśla apošniaj pierabudovy budynka ŭ 1902−1905 hady.

U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien - chočuć viarnuć histaryčny vyhlad
Unutranaja pieraharodka pamiž viestybiulem i malelnaj załaj. Fota 2019 hoda. Krynica: «Jandeks-karty»
U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien - chočuć viarnuć histaryčny vyhlad
Źniesienaja viasnoj 2025 hoda pieraharodka. Fota: Ina Krajniova, fejsbuk-hrupa «Hrodno»

U paślavajenny čas u budynku sinahohi raźmiaščalisia składy. Paźniej, z 1960-ch pa 1991 hod, tut pracavali mastackija majsterni. Uvieś hety čas budynak pastupova razburaŭsia. Vyratavać sinahohu ŭdałosia dziakujučy dachu i aciapleńniu — jany zabiaśpiečvali suchaść pamiaškańniaŭ.

U 1991 hodzie sinahohu viarnuli jaŭrejskaj abščynie. Pa ŭspaminach kiraŭnika hrodzienskaj iŭdziejskaj abščyny Barysa Kviatkoŭskaha, paśla pieradačy sinahohi budynak byŭ u žudasnym stanie.

«Šeść hruzavikoŭ adnaho tolki śmiećcia vyvieźli. Mazaičnuju padłohu vialikaj zały tak i nie znajšli. Ciažka było hladzieć na heta ŭsio, ale my spravilisia i praz hady ŭ sinahohu pryjemna zajści», — uspaminaŭ Kviatkoŭski.

U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien - chočuć viarnuć histaryčny vyhlad
Sinahoha ŭ 90-ch hadach XX stahodździa
U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien - chočuć viarnuć histaryčny vyhlad

Paśla pieradačy sinahohi pieršaja dapamoha na restaŭracyju pryjšła z Aŭstralii. Harvykankam vydzieliŭ vialikuju sumu na dakumientacyju i abśledavańnie.

Były viazień hrodzienskaha hieta Fieliks Zandman na restaŭracyju pieraličyŭ $10 tysiač. Taksama dapamahli mnohija hrodzienskija pradpryjemstvy: u 2010-ch u restaŭracyju sinahohi aktyŭna ŭklučyłasia hrupa kampanij «ZOV».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na pieradśmiarotnym videa z kałonii nasamreč byŭ nie Vitold Ašurak. Źjavilisia novyja padrabiaznaści śmierci palitviaźnia13

Na pieradśmiarotnym videa z kałonii nasamreč byŭ nie Vitold Ašurak. Źjavilisia novyja padrabiaznaści śmierci palitviaźnia

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp paraiŭ Dźmitryju Miadźviedzievu nie kidacca słovami pra jadziernuju zbroju6

ZŠA pieraviali svaje blizkaŭschodnija bazy ŭ stan pavyšanaj bajavoj hatoŭnaści2

Jak Radzim Harecki pramianiaŭ karjeru ŭ Maskvie na Minsk i nie paškadavaŭ. Historyja žyćcia 96-hadovaha vice-prezidenta Akademii navuk1

Paźniak: Vypuskajuć tolki prarasijskich ludziej, a nie biełaruskich patryjotaŭ114

Lidar na Pireniejach. Źjaviŭsia «narodny» rejtynh ustanoŭ, praź jakija jašče možna atrymać šenhienskuju vizu5

Katar paśpiachova adbiŭ rakietnuju ataku Irana

«A Śvieta to nie rada!». U publikacyi pra Cichanoŭskaha adpravili miryjady botaŭ i raspaŭsiudzili dypfejk17

Iran zapuściŭ rakiety pa vajskovych bazach ZŠA ŭ Katary5

«Heta ryzykoŭna, ale pakidać jak jość taksama nie varyjant». Frydrych Mierc padtrymaŭ udary ZŠA pa Iranie1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na pieradśmiarotnym videa z kałonii nasamreč byŭ nie Vitold Ašurak. Źjavilisia novyja padrabiaznaści śmierci palitviaźnia13

Na pieradśmiarotnym videa z kałonii nasamreč byŭ nie Vitold Ašurak. Źjavilisia novyja padrabiaznaści śmierci palitviaźnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić