Prakuratura Polščy pačała papiaredniaje śledstva pa spravie ab vizach PBH. Ich atrymlivali ŭ asnoŭnym biełaruskija ajcišniki
Prahrama Poland. Business Harbour była zapuščanaja ŭ 2020 hodzie z metaj pryciahnuć u Polšču śpiecyjalistaŭ i technałahičnyja kampanii ź Biełarusi. Paźniej jaje pašyryli na inšyja postsavieckija krainy.

Akružnaja prakuratura polskaha horada Zialena-Hura raspačała dasudovaje viadzieńnie pa spravie ab vizavaj prahramie Poland. Business Harbour (PBH). Hetyja vizy atrymlivali ŭ asnoŭnym biełaruskija ajcišniki, piša Most.
Prahrama Poland. Business Harbour była zapuščanaja ŭ 2020 hodzie z metaj pryciahnuć u Polšču śpiecyjalistaŭ i technałahičnyja kampanii ź Biełarusi. Paźniej jaje pašyryli na inšyja postsavieckija krainy. Jana ŭklučała vydaču nacyjanalnaj vizy D23, jurydyčnuju padtrymku pry pierajeździe, dapamohu ŭ kantaktach z orhanami miascovaha samakiravańnia i inviestarami. Z 26 studzienia 2024 hoda Polšča zakryła prahramu z-za sumnievaŭ u metavym vykarystańni vizaŭ.
Jak paviedamili ŭ prakuratury, śledstva pavinna ŭstanavić, «ci mieła miesca pieravyšeńnie paŭnamoctvaŭ i nievykanańnie abaviazkaŭ» z boku słužbovych asob, jakija ŭ 2020—2023 hadach zajmalisia prahramaj PBH.
Miarkujecca, što ŭ polskija konsulstvy nakiroŭvalisia listy ab tym, kab u pryjarytetnym paradku razhladalisia zajavy hramadzian Biełarusi, što pracujuć u IT-siektary i adpaviadajuć umovam prahramy PBH, a taksama členaŭ ich siemjaŭ.
Akramia taho, konsułaŭ u Biełarusi nibyta instruktavali, kab jany prymali zajavy na vizy ad hramadzian inšych krain, kali tyja pracavali ŭ kampanijach, jakija rełakavali supracoŭnikaŭ u Polšču. Dla hetaha patrabavałasia zajava pracadaŭcy, jaki atrymaŭ rekamiendacyi dla ŭdziełu ŭ prahramie PBH.
Taksama śledstva vyvučyć, jak prahrama PBH była pašyrana na inšyja krainy: Ukrainu, Rasiju, Armieniju, Hruziju i Małdovu.
Sprava PBH
Sprava PBH stała častkaj rasśledujemaj u Polščy «vizavaj afiory» — ab pieravyšeńni paŭnamoctvaŭ pry vydačy polskich vizaŭ. Miarkujecca, što sproščanyja ŭmovy vydačy vizaŭ IT-śpiecyjalistam mahli pryvieści da taho, što ŭładalniki takich vizaŭ nie prachodzili nieabchodnych pracedur kantrolu.
Akramia taho, doŭhi čas abmiarkoŭvałasia, što ŭ Polšču pierajechała tolki 15% ad usich atrymalnikaŭ vizaŭ PBH.
Vyšejšaja kantrolnaja pałata (NIK) pryjšła da vysnovy, što prahrama PBH realizoŭvałasia biez pravavych padstaŭ: heta nie była ministerskaja prahrama, i jana nie była zaćvierdžana ŭradam. Nie było dakumienta, u jakim byli b vykładzieny jaje pravavyja padstavy, mety, zadačy, udzielniki, a taksama čakanyja efiekty.
Raniej paviedamlałasia, što da złoŭžyvańniaŭ byli datyčnyja 11 čynoŭnikaŭ, u ich liku byłyja kiraŭniki ministerstvaŭ i vice-premjer.
Usiaho pa prahramie było vydadziena kala 95 115 vizaŭ.
-
Brescki školnik pieramoh u Mižnarodnaj hieahrafičnaj alimpijadzie. Jaho mama raskazała, jak vyraścili hienija
-
Top-śpiecyjalistku pa markietynhu z MTBanka asudzili za ŭdzieł u pratestach
-
Lehiendarnaja žurnalistka Luboŭ Łuniova raskazała pra Viktara Łukašenku i adnakurśnikaŭ, stvareńnie «Viasny» i palityčny bamond
Kamientary
Jakija zdabytki atrymała Polšča ad hetaj prahramy?