Navuka i technałohii

Navukoŭcy znajšli niezvyčajnyja formy žyćcia ŭ samych hłybiniach akijana. Raniej dumali, što tam uvohule nichto nie žyvie

Navukoŭcy z Kitaja praviali ekśpiedycyju na padvodnym aparacie Fendouzhe, jaki moža apuskacca na hłybiniu bolš za 10 kiłamietraŭ, i daśledavali samyja hłybokija ŭpadziny na dnie Cichaha akijana, dzie vyjavili niezvyčajnyja i vielmi redkija formy žyćcia, piša Bi-bi-si.

Daśledčyki stvaryli hety sastaŭny malunak, kab pakazać svoj padvodny aparat u hłybakavodnaj upadzinie akijana. Fota: IDSSE/CAS

Padčas hetaj ekśpiedycyi, jakaja achapiła bolš za 2500 kiłamietraŭ i ŭklučała vyvučeńnie ŭpadzin na hłybini ad 5800 da 9533 mietraŭ, daśledčyki zmahli źniać i sfatahrafavać šmatlikich pradstaŭnikoŭ faŭny, jakija žyvuć u poŭnaj ciemry i pad mocnym ciskam.

Hetyja daśledavańni apublikavanyja ŭ navukovym časopisie Nature i ŭžo vyklikali vialikuju cikavaść siarod śpiecyjalistaŭ pa marskoj bijałohii.

Navukoŭcy sfatahrafavali niešta padobnaje na pali doŭhich tonkich trubčastych čarviakoŭ. Fota: IDSSE/CAS

Siarod adkrytych arhanizmaŭ — doŭhija tonkija trubčastyja čarviaki čyrvanavata-karyčnievaha koleru, jakija žyvuć na marskim dnie, a taksama maluski, jakija ŭtvarajuć cełyja słai ci dyvanki. Byvajuć taksama maleńkija biełyja istoty, što płavajuć siarod čarviakoŭ.

Biełyja kalučyja istoty nazyvajucca Macellicephaloides grandicirra. Tut jany sfatahrafavanyja ŭ hustych kałonijach trubčastych čarviakoŭ, jakija mohuć dasiahać 30 sm u daŭžyniu. Fota: IDSSE/CAS

Hetyja arhanizmy žyvuć nie dziakujučy soniečnamu śviatłu, a dziakujučy chimičnym rečyvam, naprykład, sieravadarodu i mietanu, jakija vychodziać z razłomaŭ u ziamnoj kary. Navukoŭcy ličać, što jany ŭmiejuć pieraŭtvarać hetyja rečyvy ŭ enierhiju, nieabchodnuju dla žyćcia.

Słai maluskaŭ, vidać, siłkujucca chimičnym «palivam», jakoje pratočvajecca z marskoha dna. Fota: IDSSE/CAS

Ekśpiedycyja vyjaviła vialikuju raznastajnaść i bahaćcie hetych formaŭ žyćcia, što ŭraziła navukoŭcaŭ, bo raniej ujaŭlałasia, što na takoj hłybini žyćcia amal niama. Heta śviedčyć pra toje, što na samych vialikich hłybiniach akijana mohuć isnavać cełyja ekasistemy, jakija charčujucca vyklučna chimičnymi rečyvami.

Adkryćcio novych vidaŭ i raznastajnych arhanizmaŭ na vialikich hłybiniach stavić pad sumnieŭ raniejšyja pohlady na ekstremalnyja ŭmovy isnavańnia žyćcia i adkryvaje novyja pytańni pra adaptacyju arhanizmaŭ da vysokaha cisku i adsutnaści śviatła.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj1

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj

Usie naviny →
Usie naviny

Kalekcyju karcin Viktara Babaryki raspradajuć ź vialikimi źnižkami. Ale biez samaha darahoha dla jaho tvora7

Marzaluk: Ilja Muramiec nasamreč moh być Iljom Bychaŭcam24

Google adklučyŭ čat-bot ź miedycynskimi paradami1

Brukavanku, jakuju znajšli pad asfaltam u Hrodnie, pakłali ŭ savieckija časy2

U Maskvie machlary pierakanali 20‑hadovuju dziaŭčynu pajści zabić žančynu7

U Minsku na vuličnych łatkach źjavilisia pieršyja kłubnicy FOTAFAKT1

Milicyja pryjšła da Maryny Adamovič, žonki Mikoły Statkieviča18

Kala Novaha zamka ŭ Hrodnie pad płastom asfaltu znajšli staradaŭniuju brukavanku1

«My pačali hetu vajnu pad upłyvam izrailskaha łobi». Dyrektar Antyterarystyčnaha centra ZŠA pajšoŭ u adstaŭku ŭ znak pratestu20

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj1

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić