Na Kamčatcy pačałosia pieršaje za 500 hadoŭ vyviaržeńnie vułkana Krašanińnikava
Vykidy popiełu dasiahali vyšyni 5-6 km nad uzroŭniem mora.

Navukoŭcy ŭpieršyniu zafiksavali vyviaržeńnie vułkana Krašanińnikava na Kamčatcy. Pra heta paviedamiła Kamčackaja hrupa reahavańnia na vułkaničnyja vyviaržeńnia (KVERT) Instytuta vułkanałohii i siejsmałohii Akademii navuk Rasii.
«Vybuchovaje vyviaržeńnie vułkana Krašanińnikava pačałosia ŭ 16:50 UTC 2 žniŭnia 2025 hoda (4:50 3 žniŭnia pavodle kamčackaha času), z vykidami popiełu da 3-4 km nad uzroŭniem mora. Nazirajecca pieršaje ŭ historyi vyviaržeńnie vułkana», — pišuć navukoŭcy.
Paźniej vykidy popiełu dasiahnuli vyšyni 5-6 km nad uzroŭniem mora, častka terytoryi Kranockaha zapaviednika pakryłasia popiełam.
Spadarožnikavyja zdymki KVERT pakazali, što šlejf popiełu pieramiaščajecca na 75 km na ŭschod ad vułkana.
Pavodle rasijskaha MNS, na šlachu raspaŭsiudžvańnia šlejfu popiełu niama nasielenych punktaŭ. Zarehistravanych turystyčnych hrup u rajonie vułkana taksama niama.
Vułkanu Krašanińnikava prysvojeny aranžavy kod avijacyjnaj niebiaśpieki (heta aznačaje pavyšanuju pahrozu dla palotaŭ u hetym rajonie z-za vykidaŭ popiełu ŭ atmaśfieru).
Hety vułkan adnosicca da ŭschodniaha vułkaničnaha pojasa. Jon znachodzicca ŭ 13 km na poŭdzień ad Kranockaha voziera.
Pa danych navukoŭcaŭ, apošni raz vułkan vyviarhaŭsia prykładna ŭ 1463 hodzie.
Kamientary