Adnym pierad susiedziami soramna, druhija radujucca kavunam pamieram ź piersik. Biełarusy pakazvajuć uradžaj
Anamalna daždžlivaje leta ŭniesła svaje karektyvy ŭ płany viaskoŭcaŭ i dačnikaŭ. Biełarusy ŭ sacsietkach pakazvajuć, što atrymałasia vyraścić. Ale ž navat da niaŭdač staviacca z humaram.

U Taćciany ź Viciebščyny kapusta sioleta vyrasła takoha pamieru, što žančyna lohka trymaje ŭ adnoj ruce adrazu dva kačany — jabłyki časam byvajuć bolšyja.
— Nie paśpieli biełarusy adyści ad dumki, što ŭ ich bulba sioleta budzie tolki na vialikija carkoŭnyja śviaty, dyk ciapier niebyvały ŭradžaj kapusty na nas navaliŭsia. Mała taho, što jaho da nas niechta jeŭ, ale niešta ž i nam zastałosia. Stolki receptaŭ u hałavie krucicca — navat nie viedaju, ź jakoha pačać. Ludzi dobryja, parajcie, jak zachavać uradžaj i navat jaho pamnožyć.
U inšym videa žančyna pakazvaje, što z kabačkami joj sioleta taksama nie pašancavała. Kaža, navat soramna pierad susiedziami: užo siaredzina žniŭnia, a prapanavać im niama čaho.
U kamientaryjach ludzi pišuć, što taksama zastalisia amal biez uradžaju: «Ni harbuzoŭ, ni kabačkoŭ. Tolki ahurki ŭradzili i časnok, nu i cybuli niebahata…». Adna z kamientatarak adznačyła, što ŭpieršyniu adčuła siabie samotnaj, bo nichto nie prapanoŭvaŭ kabački.
Darečy, znachodlivyja biełarusy, jakija zastalisia biez kabačkoŭ, pačali pakazvać u sacyjalnych sietkach, što ź liścia kabačka možna zrabić dudačku — chacia b dzieci zadavoleny.
Maryja śmiajecca i prosić nie zajzdrościć jaje kavunam. Jana demanstruje try kavuny pamieram ź piersiki. Kaža, što heta try roznyja hatunki.
Hrušy jaje taksama nie paradavali: žančyna žartuje, što sioleta jany «čery». I śliŭ praź letnija zamarazki zastałosia niašmat.
Mužčyna ź Viciebščyny ŭ sacsietkach žartuje, što ŭ jaho atrymałasia vyraścić novy sort bulby — «hłyba». Razhladzieć drobnuju bulbačku ŭ ziamli davoli składana.
Jašče adna Taćciana raskazvaje, što zvyčajna kapała bulbu ŭ vieraśni, ale praź śpiecyfičnaje nadvorje sioleta vyrašyła pačać raniej.
— Uradžaj moh by być bolšym, ale dziakuj i za heta. Paśla tumanu ŭ lipieni i mocnych daždžoŭ dobra, što bulba naohuł jość.
— Šeść pačkaŭ fasoli — i ŭsiaho stolki, narešcie saśpieła sparžavaja fasola. Heta 13 žniŭnia ja budu zdymać — nu vielmi mała, pakryŭdžana raspaviadaje jašče adna haspadynia.
Julija padzialiłasia ŭ tyktoku videa, jak jaje siastra iranična chvalicca ŭradžajem — na videa pry hetym praktyčna ničoha niama.
— Julka, kab ty razumieła: heta voś pierac. Chočaš, dam navat tabie pałovu, bo bajusia, što my ŭsio nie źjamo. Bačyła, jaki vialiki?! Na hetaj hradcy hurki. Tut, jak ty ŭžo zdahadałasia, cybula. Tut voś u mianie kinza. Tut ja ŭžo nie pamiataju, što pavinna było raści, ale ž usio vyrasła… Adzinaje, što vyrasła — heta ščaŭje.
Natalla radujecca ŭradžaju cybuli. Cybuliny ŭ jaje pamieram z kułak.
— Pamiatajecie, kazała, što sioleta cybula — haŭno? Prašu prabačeńnia ŭ cybuli. Sioleta chacia b cybula jość, dziakuj Bohu.
Kamientatary taksama pišuć, što ŭ ich cybuli i časnaku sioleta vyrasła šmat.
Iryna kaža, što na Homielščynie nie čakała sioleta cudaŭ. Ale ŭ vyniku ździŭlena ŭradžajem cybuli.
Šmat chto ź biełarusaŭ skardzicca ŭ tyktoku na toje, što pamidory zahubiła fitaftora. Adzin z mužčyn prademanstravaŭ, što jaho ŭradžaj jana taksama paškodziła. Ale spadziajecca, što chacia b na dźvie-try sałaty sabrać harodniny atrymajecca.
Ale jość i tyja, kamu pašancavała. Adna žančyna pachvaliłasia tym, što ŭpieršyniu zmahła vyraścić tamat, jaki važyć bolš za kiłahram.
Zatoje ŭ Bresckaj vobłaści Alena z honaram demanstruje ŭradžaj piersikaŭ.
A na Mahiloŭščynie Natalla pachvaliłasia ŭradžajem niektarynaŭ.
Zastaŭsia biez parečak. Uładalnik hadavalnika pad Minskam — pra toje, jak nadvorje paŭpłyvała na pracu
«Achranieć prosta. Kuplajcie biełaruskaje». Pakupnica aburyłasia napaŭhniłymi kabačkami ŭ kramie
U kramach buduć pradavać bulbu «Umka»
Fiermiery narakajuć: uradžaj budzie mały. Takich častych zamarazkaŭ nie nazirali apošnija 30 hadoŭ
Kamientary