Historyja22

Vučonyja vyśvietlili, kali adbyŭsia pieršy pacałunak na Ziamli

Heta robiać ludzi, małpy i navat biełyja miadźviedzi. Ciapier daśledčyki rekanstrujavali evalucyjnaje pachodžańnie pacałunkaŭ, piša Bi-bi-si.

Hieorhijas Franhulis całuje pieršuju rakietku śvietu Arynu Sabalenku. Fota: Sarah Stier / Getty Images 

Ichniaje daśledavańnie śviedčyć, što pacałunki ŭ vusny źjavilisia bolš za 21 miljon hod tamu. Upieršyniu heta zrabiŭ ahulny prodak ludziej i inšych vialikich małpaŭ.

Vučonyja pryjšli da vysnovy, što nieandertalcy taksama mahli całavacca, i što niekatoryja nieandertalcy całavalisia ź ludźmi.

Navukoŭcy vyvučajuć pacałunki, tamu što jany ŭjaŭlajuć peŭnuju evalucyjnuju zahadku. Pacałunak nie maje vidavočnych pieravah dla vyžyvańnia ci repraduktyŭnaj funkcyi.

I ŭsio ž pacałunki isnujuć nie tolki va mnohich čałaviečych supolnaściach, ale i va ŭsim žyviolnym śviecie. Znajšoŭšy dokazy taho, što inšyja žyvioły taksama całujucca, vučonyja zmahli pabudavać «evalucyjnaje hienieałahičnaje dreva» i vyznačyć, kali adbyŭsia pieršy pacałunak.

Kab pierakanacca, što jany paraŭnoŭvajuć adnolkavyja pavodziny ŭ roznych vidaŭ, daśledčykam daviałosia dać vielmi dakładnaje — i nie nadta ramantyčnaje — vyznačeńnie pacałunku.

U svaim daśledavańni, apublikavanym u časopisie «Evalucyja i pavodziny čałavieka», jany vyznačyli pacałunak jak nieabraziŭny, metavy aralny kantakt «z peŭnym rucham vusnaŭ abo rotavaha aparata i bieź pieradačy ježy». «Całujucca ludzi, šympanze i banoba», — patłumačyła viadučaja daśledčyca doktar Matylda Brindł, evalucyjny bijołah z Oksfardskaha ŭniviersiteta.

Z hetaha jana zrabiła vysnovu, što «całavacca pačaŭ, vierahodna, ich ahulny prodak».

«My ličym, što pacałunak, vidać, evalucyjanavaŭ kala 21,5 miljona hadoŭ tamu ŭ vialikich małpaŭ». Choć heta daśledavańnie dakładna vyznačyła, kali evalucyjanavali pacałunki, jano nie zmahło adkazać na pytańnie, čamu jany naohuł źjavilisia.

Adnak navuka ŭžo maje niekalki teoryj. Adna ź ich źviazvaje hetyja pavodziny z zalacańniami ŭ našych prodkaŭ-małpaŭ. Pacałunak taksama moža być sposabam acanić zdaroŭje i navat sumiaščalnaść partniora.

Doktar Bryndł spadziajecca, što daśledavańnie prakładzie šlach da bolš dakładnaha adkazu na hetaje pytańnie.

«My chacieli zrazumieć, što hetyja pavodziny pryjšli da nas ad našych prodkaŭ-małpaŭ», — skazała jana.

«Heta vielmi važnaje daśledavańnie, choć kamuści moža padacca, što vyvučać pacałunki — niesurjozna», — dadała jana.

Kamientary2

  • Žvir
    22.11.2025
    Bačycie, čym navuka zajmajecca ? A Pravadyr raśpiakaje svaju Akademiju navuk...
  • Sierhiej.
    22.11.2025
    Obieźjany- hominidy-avstrałopitieki priedki atieistov.

Ciapier čytajuć

Dźmitryj z Alšan raskrytykavaŭ biarozaŭskuju tušonku. U adkaz jamu mnohaje patłumačyli9

Dźmitryj z Alšan raskrytykavaŭ biarozaŭskuju tušonku. U adkaz jamu mnohaje patłumačyli

Usie naviny →
Usie naviny

Dla realna topavych śpiecyjalistaŭ kaštoŭnaści važniejšyja za hrošy. Sprečka Pientahona i Anthropic pakazała, što ličycca z hetym davodzicca ŭsim5

Vyzvalenaja 13 śniežnia palitźniavolenaja nie viedała, što ciažarnaja: pra dzicia jana daviedałasia na piatym miesiacy7

Green u HC «Skała» ŭ Minsku mohuć zakryć

Jak źmianiłasia bahaćcie Donalda Trampa za hod prezidenctva2

Novy viarchoŭny lidar Irana moža nie źjaŭlacca na publicy z-za ranieńniaŭ

Va Ukrainie bankir apublikavaŭ fota klijentki, jakaja prachodziła vieryfikacyju «na fonie ściaha Rasii», i trapiŭ u skandał50

Na Kaciarynu Vadanosavu zaviali kryminalnuju spravu za reabilitacyju nacyzmu — za film pra Kube48

«Časam kažu, što pracuju ŭ bjuci-śfiery»: jak biełaruska hrymiruje pamierłych1

Viadomy biełaruski top-mieniedžar pachvaliŭsia, što vyvučyŭ francuzskuju da ŭzroŭniu V1 za čatyry miesiacy4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźmitryj z Alšan raskrytykavaŭ biarozaŭskuju tušonku. U adkaz jamu mnohaje patłumačyli9

Dźmitryj z Alšan raskrytykavaŭ biarozaŭskuju tušonku. U adkaz jamu mnohaje patłumačyli

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić