Ministerstva kultury pryniało rašeńnie ŭklučyć savieckuju stełu z mazaičnym pano «Pieršaadkryvalnikam biełaruskaj nafty» ŭ Dziaržaŭny śpis histaryčna-kulturnych kaštoŭnaściaŭ Biełarusi.

Pra heta paviedamili ŭ Homielskim abłvykankamie.
Miemaryjalny kompleks znachodzicca ŭ Rečyckim rajonie, na 65‑m kiłamietry šašy Homiel — Kalinkavičy. Jon byŭ adkryty ŭ 1968 hodzie. Pobač sa stełaj taksama ŭstalavany pamiatny znak u honar zdabyčy 100‑miljonnaj tony nafty, jakuju atrymali ŭ 1998 hodzie.

Miesca dla pomnika abranaje nie vypadkova — jon staić niepadalok ad śvidraviny №8. Mienavita tut 20 žniŭnia 1964 hoda byŭ atrymany pieršy naftavy fantan z sutačnym prytokam 126 kubamietraŭ, što dakazała najaŭnaść radoviščaŭ.
Adnak na samoj stele zafiksavana inšaja data — 17 kastryčnika 1964 hoda. U hety dzień na susiedniaj śvidravinie №6 atrymali pieršy pramysłovy prytok «čornaha zołata» (600 ton na sutki), što ličycca aficyjnym pačatkam biełaruskaj naftazdabyčy.

Admietna, što znakavaja śvidravina №6 ekspłuatujecca dahetul, užo bolš za 60 hadoŭ. Za ŭvieś čas ź jaje padniali 1 miljon 100 ton syraviny.
Siońnia steła źjaŭlajecca punktam na tak zvanym «naftavym maršrucie», pa jakim, jak pišuć miascovyja staronki, «štohod prachodziać tysiačy turystaŭ».
Nahadajem, što halina ŭ Biełarusi zaraz znachodzicca na ŭzdymie: pa vynikach 2025 hoda «Biełarusnafta» ŭpieršyniu za try dziesiacihodździ vyjšła na ŭzrovień zdabyčy 2 miljony ton nafty za hod.
Kamientary