Mova3030

«Ulica Budavnikov» — heta nie śmiešna!

Piša Siarhiej Kuźniacoŭ.

Na minułym tydni tvitar «Našaj Nivy» apublikavaŭ post z pretenzijaj na žart. Da fotazdymka šyldy «ulica Budavnikov» byŭ źmieščany kamientar: «Biełaruskaja mova — samaja bahataja ŭ śviecie, a trasianka — jašče bahače!»

Ci sapraŭdy majem tut spravu z trasiankaj? Zdajecca, nichto ž nie havoryć pra trasianku, kali proźvišča «Kuźniecov» pa- biełarusku pišam «Kuźniacoŭ», a biełaruskaje «Busłovič» pa-rusku «Busłovič», ale nie «Aistov». Tak, bo heta ŭłasnyja imiony i jany nie pierakładajucca. Hetak ža i z nazvami vulic.

Paradak napisańnia biełaruskich taponimaŭ pa-rusku zamacavany na zakanadaŭčym uzroŭni. Zakon «Ab nazvach hieahrafičnych abjektaŭ» kaža adnaznačna: «U Respublicy Biełaruś nazvy hieahrafičnym abjektam prysvojvajucca na biełaruskaj movie, ź jakoj sposabam tranślitaracyi pieradajucca na ruskuju movu. Nazva hieahrafičnaha abjekta padlahaje dziaržaŭnamu ŭliku na biełaruskaj i ruskaj movach» (art.17, č.1).

Mahčyma, kamuści tranślitaracyja ź biełaruskaj na ruskuju niazvykłaja. Biarecca heta z dośviedu savieckaha času. U adroźnieńnie ad našych paŭnočnych abo paŭdniovych susiedziaŭ, dzie i pry SSSR nazvy vulicaŭ na ruskuju tranślitaravalisia (naprykład, «uł.Pionieriu» ŭ Vilni, «uł. Žovtnievaja» ŭ Kijevie), nazvy vulic u BSSR zbolšaha pierakładalisia. Tady i paŭźnikali pary nazvaŭ «Stroitielej»/«Budaŭnikoŭ», «Oktiabŕskaja»/«Kastryčnickaja» i h.d.

U časy niezaležnaj Biełarusi nacyjanalnaja tapanimika stała pavoli pryvodzicca ŭ paradak. Tak, u biełaruskich haradach źjavilisia vulicy, jakija pa-rusku abaviazkova hučać jak «Budavnikov», «Pieršiemajskaja», «Čihunočnaja» (Maładziečna), «Mytnaja», «Siabrovskaja» (Brest) i h.d.

Za čas isnavańnia zakona było niekalki sprobaŭ źmianić cytavany vyšej artykuł 17 zakona. U 2013 hodzie prapanoŭvałasia ŭvieści pierakład nazvaŭ ź biełaruskaj na ruskuju (h.zn. viarnucca da savieckaj praktyki). Darečy, tady mienavita na staronkach «NN» prafiesar Valancina Lemciuhova davodziła chibnaść takoha padychodu. Źmieny ŭvieści nie ŭdałosia, ale litaralna praz hod adbyŭsia novy «padkop» pad normu, kali prapanoŭvałasia dapoŭnić artykuł mahčymaściu nadavać nazvy pa-rusku ź ich tranślitaracyjaj na biełaruskuju. Tady partał Tut.by vykazaŭ mierkavańnie, što inicyjatyva źmien u zakanadaŭstva moža iści ź Minharvykankama, «kivajučy» chiba što na viadomaha svajoj pazicyjaj čynoŭnika Ihara Karpienku.

Na siońniašni dzień norma zakona zastajecca staroj. Ale na čarnasociennych sajtach, što rastuć jak hryby paśla daždžu, užo možna sustreć zakid biełaruskim uładam ab «uničtožienii russkoj toponimiki Biełoruśsii». Padajecca, artykuł 17 zakona čakaje jašče nie adna ataka. U hetym śviatle žart «NN» u lepšym vypadku možna nazvać niaŭdałym i biezadkaznym.

Kamientary30

Ciapier čytajuć

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»7

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»

Usie naviny →
Usie naviny

Anarchistu ŭ Rasii dali 16 hadoŭ za padpał vajenkamata. Jon źbieh u Biškiek, jaho złavili i departavali

Brusel płanuje skaracić dyppiersanał u Biełarusi11

Čarhovy biełaruski trenier uznačaliŭ kiprski «Arys»

Kolki šenhienskich viz atrymali biełarusy ŭ 2024 hodzie i jakija krainy ich čaściej vydajuć?9

Adzinaccać hadoŭ Łukašenka raźvivaje harady-spadarožniki. Pakul atrymlivajecca nie vielmi

U ES uzhadnili admienu štampaŭ na miažy Šenhienu1

Ludzi ŭ šoku ad taho, kolki kaštuje vosiem dzion płyć pa rekach Paleśsia na ciepłachodzie «Biełaja Ruś»13

Biełarus znajšoŭ na nabytym učastku dziŭnyja rečy na vypadak apakalipsisu1

«Šykoŭny restaran №1». Jak vyhladaje abnoŭlenaja stałovaja harvykankama ŭ Breście5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»7

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić