Mierkavańni2424

«SB» patłumačyła, čamu zatrymlivali Volskaha: «razharačany pieśniami natoŭp» moh by kidać kamiani ŭ šyby

Lavona Volskaha viaduć u aŭtazak, fota Nastaśsi Roŭdy

U haziecie «SB-Biełaruś siehodnia» vyjšła čarhovaja kałonka prapahandysta Andreja Mukavozčyka — ciapier jon patłumačyŭ, čamu 25 sakavika ŭ centry Miensku treba było zatrymać muzykaŭ Lavona Volskaha, Źmitra Vajciuškieviča, Ihara Varaškieviča i Paŭła Arakielana, zaznačaje belsat.eu.

Volskaha, Varaškieviča, Vajciuškieviča i Arakielana zatrymali za sprobu zładzić vuličny kancert

Mukavozčyk u svaim tekście spačatku źviartaje ŭvahu na toje, što niekatoryja pieśni biełaruskich muzykaŭ majuć nibyta pravakatyŭny sens: naprykład, pieśnia NRM «My — partyzany, lasnyja braty» abo BRUTTO «Chto suprać naroda, pakaštuj kasteta!»

«I kali mastak-tvorca lehiendaj vychodzić u peŭny dzień u centr horadu z hitaraj, budźcie ŭpeŭnienyja — jon nie šmat dumaje. Jon choča chajpu. U jaho ŭ futarale — pratest. Nie nadta i važna, suprać čaho, — jon jość. U lehiendarnaha muzyki pratest adpaviedna lehiendarnaha pamieru. U sensie — nu zusim užo nieabdumany. Im ža, zatrymanym Volskamu, Vajciuškieviču, Varaškieviču i Arakielanu, što da ich dałučyŭsia, — im ža nie było spravy, čym zojmiecca małady, niaŭrymślivy, razharačany ich pieśniami natoŭp paśla taho, jak jany svoj chajp złoviać i instrumienty składuć? Kvietački jon pojdzie niuchać abo kamianiami ŭ šyby kidać — heta ž užo nie ich kłopat, praŭda? A nu jak pravakatar u tym natoŭpie, što vypadkova sabraŭsia (a zusim navat nie imi sabrany, tak?) — što tady rabić? Klikać milicyju? Dyk jana ŭžo tut, jana — pa abaviazku słužby — padumała zahadzia. Tak što vy ŭžo prabačcie i projdziem. Učatyroch pasiadzieć paru hadzinaŭ u RUUS, uspomnić maładość — taksama, viedajecie, pryhoda. Budzie pra što pisać. U novych pieśniach. Ci ŭžo i ŭ miemuarach», —piša dziaržaŭny prapahandyst.

Paśla hetaha Mukavozčyk pahardliva charaktaryzuje samo śviata Dnia Voli: «Vy što, ułasna, źbiralisia adznačać? Jak sto hadoŭ tamu kupka ŭtapistaŭ kryknuła «niezaležnaść» i raźbiehłasia, ničoha nie zrabiŭšy?» Prapahandyst taksama paprakaje muzykaŭ, što biełaruskija muzyki nie chočuć źbiracca śviatkavać 9 traŭnia abo 3 lipienia.

«Unutrany pratest jość u kožnaha čałavieka. U tvorčaha — tym bolš. Karani jaho, mabyć, u tym trochhadovym uzroście, kali — budzieš mannuju kašu jeści? Nie mannuju, nie kašu i nie budu! Ale darosłyja ludzi, chacieŭ było napisać i spyniŭsia. Bo mastaki — jany ž usio žyćcio dzieci. Asabliva lehiendarnyja. Tak jano zroblena i inakš jano nie pracuje. Tamu treba razmaŭlać i tłumačyć. Jak vučyć piedahohika — spakojna, pa-darosłamu, nie padładžvajučysia i bieź siusiukańnia», — piša Mukavozčyk.

Kamientary24

Ciapier čytajuć

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj19

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj

Usie naviny →
Usie naviny

Advakat łatvijskaha baskietbalista Cimy: Z rasijskaha morha jaho addali hołym, biez hrymu i balzamacyi1

Na praciahu dvuch sutak ZŠA prymuć rašeńnie ab mahčymym dałučeńni da vajennych dziejańniaŭ suprać Irana6

Ankołah Karanik vystupiŭ z dakładam ab zachavańni bujnoj rahataj žyvioły14

Maładuju minskuju jurystku, jakaja ciapier zajmajecca dyzajnam interjeraŭ, asudzili za ŭdzieł u pratestach7

Taŭro «Słava Rasii» na žyvacie ŭkrainskaha pałonnaha. Chto i navošta moh heta zrabić i ci možna jaho vyvieści?2

Učora viečaram i siońnia ranicaj u Biełarusi naziralisia sierabrystyja abłoki1

Na zarobki ŭ Polšču ciapier tolki z DNŽ? Razabralisia, chto moža pracaŭładkavacca tam pa novych praviłach14

Z-pad zavałaŭ šmatpaviarchovika ŭ Kijevie nočču dastali jašče piać ciełaŭ, kolkaść zahinułych dasiahnuła 21

U Biełarusi pačynajuć pradavać elektrakary za 20 900 rubloŭ. Ale vyhladajuć jany vielmi niezvyčajna2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj19

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić