Hramadstva99

U Oršy pabudujuć hrandyjozny vajskova-patryjatyčny centr dla dziaciej i moładzi

Vajskova-patryjatyčny centr płanujuć raźmiaścić u kancy vulicy Uładzimira Lenina. Heta adna z hałoŭnych aršanskich vulic, jakaja viadzie z centra ŭ bok Viciebska. Na sajcie Aršanskaha rajvykankama abvieščana hramadskaje abmierkavańnie prajekta.

Fota: orsha.vitebsk-region.gov.by

Praktyčna na haradskoj uskrainie, na niezabudavanaj pustcy, maje raźmiaścicca ceły kompleks budynkaŭ na płoščy kala 3 ha. Adnačasova zajmacca ŭ centry zmohuć kala 100 navučencaŭ.

U vajskova-patryjatyčnym centry, anałahaŭ jakomu niama ŭ Viciebskaj vobłaści, a mahčyma, i va ŭsioj Biełarusi, źbirajucca pravodzić «padrychtoŭčyja zaniatki ź dziećmi i moładździu Aršanskaha rajona, a pry nieabchodnaści, z terytaryjalnymi vojskami rajona, supracoŭnikami RUUS, HRANS, vajskovymi kamisarami rajonaŭ Viciebskaj vobłaści», piša «Aršanskaja hazieta».

Miesca pad budaŭnictva. Fota: https://www.orshanka.by/

Aproč hetaha, tam buduć akazvać i kamiercyjnyja pasłuhi hramadzianam — pa navučańni stralbie sa strałkovaj i palaŭničaj zbroi. Dla adpracoŭki hetaha navyku ŭ hałoŭnym budynku budzie raźmieščany cir z dystancyjaj stralby na 10, 25, 50, 100, 150 mietraŭ, taksama ŭ im buduć navučalnyja kabiniety i administracyjnyja pamiaškańni.

Fota: orsha.vitebsk-region.gov.by

Na terytoryi centra, pavodle prajekta, abstalujuć KPP, majsterniu, plac, taktyčnaje pole z pałasoj pieraškod i dźvie aŭtamabilnyja parkoŭki (dla naviedvalnikaŭ centra i dla słužbovaha aŭtatranspartu). Praduhledžana i ŭparadkavańnie prylehłaj terytoryi.

Fota: orsha.vitebsk-region.gov.by

Novy abjekt, jaki maje poŭnuju nazvu «Ustanova adukacyi «Aršanski vajskova-patryjatyčny centr dla dziaciej i moładzi», maje źjavicca ŭ Oršy praz 15 miesiacaŭ. U apisańni prajekta havorycca, što jon raspracavany «na asnovie ŭkaza prezidenta Respubliki Biełaruś №160 «Ab raźvićci vajskova-patryjatyčnych kłubaŭ».

Fota: orsha.vitebsk-region.gov.by

Mienavita ŭ Oršy byŭ stvorany adzin ź pieršych u Biełarusi vajskova-patryjatyčnych kłubaŭ — pravasłaŭny vajskova-patryjatyčny kłub «Rusičy». Jaho stvaryŭ 35 hadoŭ tamu pry Aršanskim politechničnym kaledžy niaźmienny kiraŭnik Ryhor Šaraj, viadomy svaimi prarasijskimi pohladami. Kłub «Rusičy» stvaraŭsia jak pošukavy, ale potym, pavodle sučasnaj ideałahičnaj mody, staŭ «vajskova-patryjatyčnym» i «pravasłaŭnym».

Kamientary9

  • Chm
    21.10.2023
    hitler-juhiend i orudijnoje miaso budut vyraŝivať, dla zaŝity skotnoho dvora
    łukašienok ?
  • Chm
    21.10.2023
    P.S. A čto, uhołovnikov iz vahniera nie chvatajet, riešili im mołoduju smienu vyrastiť, iz miestnoho raźliva ?
     Pravilno, čieho zria propadať mołodym, vied́ otrabotka 5 let, potom pasporta zabierut i vsiech v etot cientr na vośpitanije, a zatiem v okopy russkoho mira....
  • Čarkaškvarka
    21.10.2023
    Šyziku buduć rychtavać hinuć biełaruskich dziaciej za rasieju i zapucina

Ciapier čytajuć

Łukašenka: My hatovyja zaklučyć vialikuju ździełku z ZŠA

Usie naviny →
Usie naviny

«Chavali Sašu ŭ sukiency, jakuju jana vybrała sabie na viasielle». Blizkija dziaŭčyny, jakaja pamierła paśla tatu, raskazali pra trahiedyju8

Minimum 314 biełarusaŭ zahinuli va Ukrainie, vajujučy za Rasiju. Stali viadomyja imiony. Ad viarboŭki da śmierci prachodzić u siarednim paŭhoda22

Biełaruska z synam u Francyi zastałasia biez dazvołu na žycharstva. Jana prosić padtrymki, kab nie apynucca na vulicy4

Łaŭroŭ abvierh čutki pra atručvańnie Bašara Asada

Nazvanyja apošnija nobieleŭskija łaŭreaty ŭ hetym hodzie

Nadzieja Łazarevič bolš nie namieśnica mera Minska7

Dzianis Duk pryznačany rektaram Akademii kiravańnia4

Namieśnikam mera Minska stanie Kamiendant — Łukašenka ŭzhadniŭ pryznačeńnie pradstaŭnikoŭ viertykali4

CHAMAS pieradaŭ usich zakładnikaŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka: My hatovyja zaklučyć vialikuju ździełku z ZŠA11

Łukašenka: My hatovyja zaklučyć vialikuju ździełku z ZŠA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić