Sport

Baćki hetaha 21-hadovaha forvarda zbornaj Ispanii pieški pierajšli Sacharu, kab vyratavacca ad vajny

U matčy Ispanija — Italija Nika Uiljams byŭ pryznany najlepšym hulcom. 

Fota: Manu Fernandez / AP

U Nika jość starejšy na vosiem hadoŭ brat Injaki, i jany razam hulajuć za «Atletyk» ź Bilbaa z Krainy baskaŭ, ale vystupajuć za roznyja zbornyja. Injaki — forvard zbornaj Hany, a Nika — novaja zoračka Ispanii. 

«My vielmi blizkija. Ja stroha vychoŭvaju jaho. Nika chutka prymaje maje parady, nie kapryźničaje i šmat pracuje. Choć u našym domie kiruje matryjarchat. Słova mamy — zakon», — kazaŭ Ińjaki dva hady tamu.

Baćkam bratoŭ pryjšłosia pierajści Sacharu pieššu, kab trapić u Ispaniju. 

«Maje baćki — z Hany. I jany prajšli pałovu Afryki, kab dabracca da Mielilji [ispanski horad na poŭnačy Afryki — NN]. Jany litaralna prajšli ŭvieś hety šlach pieššu», — raskazvaŭ Ińjaki.

Baćki Uiljamsaŭ sustrelisia ŭ łahiery dla biežancaŭ u stalicy Hany Akry — jany biehli ad hramadzianskaj vajny ŭ Libieryi. Ad Akry da Mielilji — bolš za čatyry tysiačy kiłamietraŭ i vielizarnaja pustynia Sachara.

«Ščyra kažučy, moj tata z taho času naohuł straciŭ adčuvalnaść padešvaŭ stop. Mama pieraniesła šmat usiaho, ale jana mocnaja žančyna. Jana raspaviała mnie, što mnohija ich spadarožniki nie pieranieśli hetaje vyprabavańnie — i ich pryjšłosia chavać prosta ŭ pustyni», — kazaŭ Ińjaki.

Časam baćki ŭsio ž jechali ŭ furhonie — u jaho nabivałasia pa 40 čałaviek. Jašče maci raspaviadała pra rabaŭnikoŭ, jakija abkradali ludziej, jakija byli na šlachu ŭ Ispaniju ci ŭ inšyja krainy dziela mary ab lepšym žyćci. Ź imi im taksama daviałosia sutyknucca».

Baćki Uiljamsa pierasiekli miažu ź Ispanijaj — i trapili ŭ turmu. Ale tam mocna pašancavała — da ich pryjšoŭ advakat, jaki staŭ na ich bok i skazaŭ: «parvicie dakumienty i skažycie, što vy biažycie ad vajny. Jany nie majuć prava admović».

Usio prajšło paśpiachova: budučych mamu i tatu bratoŭ-futbalistaŭ zarehistravali jak vajennych biežancaŭ ź Libieryi — i hety ž juryst adpraviŭ ich da znajomych z sacyjalnych słužbaŭ Bilbaa. U intervju Ińjaki časta pryznavaŭsia, što sprabavaŭ adšukać jaho, ale baćki ničoha pra jurysta nie pamiatajuć.

U Bilbaa siamiejstva Uiljamsaŭ pryniali ciopła. Ich sustreŭ miascovy śviatar: jon i prytuliŭ uciekačoŭ. Jaho zvali Ińjaki Mardonies — svajho starejšaha syna nazvali jakraz u honar Mardoniesa, jaki i zusim staŭ chrosnym baćkam starejšaha brata.

«My da hetaha času rehularna kantaktujem ź im, ja jezdžu da jaho ŭ hości. My havorym pra žyćcio. Praŭda, časam jon nadoŭha źnikaje ŭ Afrycy — zajmajecca tam vałanciorskaj pracaj», — uspaminaje Ińjaki. Śviet nie biez dobrych ludziej. 

Ispanija daterminova zabiaśpiečyła sabie miesca ŭ płej-of. U apošnim tury hrupavoha raŭndu «čyrvonaja furyja» zhulaje z Ałbanijaj.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Byłoha supracoŭnika kontrraźviedki KDB aryštavali za zdradu dziaržavie5

Byłoha supracoŭnika kontrraźviedki KDB aryštavali za zdradu dziaržavie

Usie naviny →
Usie naviny

Finlandyja inicyjavała pravierku, ci sapraŭdy apłačanaja Jeŭropaj amierykanskaja zbroja idzie Ukrainie

Viadomaja rasijskaja śpiavačka i jaje biełaruski muž, daradca Kadyrava, pieraviali na lačeńnie trochhadovaj Ksiušy z SMA bolš za 100 tysiač jeŭra4

Tramp prezientavaŭ załaty traktar16

Hetaja aktrysa atrymała najbolš «Oskaraŭ» u historyi — ale nikoli nie prychodziła ich atrymlivać3

U Varšavie siońnia vialiki Marš da Dnia Voli, paniasuć 330‑mietrovy bieł-čyrvona-bieły ściah10

Ciapier viadoŭcam treveł-šou «Aroł i reška» možna stać za hrošy. Kolki treba zapłacić?1

Stali viadomyja troje sudździaŭ, jakija buduć raźbirać u Haazie situacyju ŭ Biełarusi4

Vice-ministr zamiežnych spravaŭ Polščy: My nikoli nie pahodzimsia na Biełaruś jak častku ruskaha śvietu14

Eks-premjer Litvy: Łukašenka ŭjaŭlaje, što złaviŭ Boha za baradu11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Byłoha supracoŭnika kontrraźviedki KDB aryštavali za zdradu dziaržavie5

Byłoha supracoŭnika kontrraźviedki KDB aryštavali za zdradu dziaržavie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić