«Hałoŭnaje — heta vopyt!» Łukašenka nazvaŭ, kaho bačyć nastupnym prezidentam
Na sustrečy sa studentami ŭ Biełaruskim dziaržaŭnym univiersitecie infarmatyki i radyjoelektroniki Alaksandr Łukašenka parazvažaŭ na temu, chto pryjdzie paśla jaho.

Alaksandr Łukašenka ŭzhadaŭ u hetym kantekście premjer-ministra, kiraŭnikoŭ pałat Nacyjanalnaha schodu i rektaraŭ.
«U vas mienš, a ŭ mianie — to jany ŭsie na vačach, pačynajučy ad vašaha rektara i zakančvajučy premjer-ministram, kiraŭnikami parłamienta našaha. Voś jany ŭsie na vačach».
«I ŭčora ja padumaŭ pra heta. Voś a chto?» — adznačyŭ Łukašenka.

«Usie jany vałodajuć unikalnymi jakaściami, unikalnymi. Našmat vyšejšymi, čym u mianie. Asobnymi jakaściami, — dadaŭ jon. — Voś kali b u adnym čałavieku hetyja jakaści złučyć, — skazaŭ Alaksandr Łukašenka i plasnuŭ tylnym bokam palcaŭ pravaj dałoni pa palcach levaj, — unikalny byŭ by čałaviek i idealny byŭ by prezident. Ale hałoŭnaje, — dadaŭ jon, — heta vopyt! Heta vopyt!» — uskliknuŭ jon.
Kamiera pakazała, jak student, jaki zadaŭ hetaje pytańnie, šyroka ŭśmichajecca.

Z adkazu vynikaje, što prezidentam Alaksandr Łukašenka pa-raniejšamu bačyć tolki siabie: ni ŭ kaho inšaha niama kompleksu najlepšych jakaściej, nie kažučy pra vopyt.
«Kali ŭ ciabie ad pryrody niama asnoŭnych elemientaŭ, ułaścivaściej i jakaściej prezidenta, ty navat nie sujsia ŭ hetuju śfieru», — papiaredziŭ Alaksandr Łukašenka.
«Ja sam staŭ prezidentam u 38 hadoŭ, tamu mahu aceńvać, supastaŭlać», — skazaŭ Łukašenka. U realnaści jon staŭ prezidentam u 39 hadoŭ, za miesiac da svajho 40-hodździa.
Padčas hetaha epizodu ŭ Łukašenki vyrazna tresłasia hałava. Taki simptom nazirajecca ŭ jaho padčas publičnych mierapryjemstvaŭ užo z hod, apošnim časam jahonaja pres-słužba pierastała heta chavać.
Asnoŭnyja kankurenty Łukašenki, jakija apiaredžvali jaho pa rejtynhach, usie źniavolenyja abo vyhnanyja z krainy. Viktara Babaryku, Siarhieja Cichanoŭskaha, Mikałaja Statkieviča, Maryju Kaleśnikavu trymajuć u poŭnaj izalacyi: užo paŭtara hoda pra ich ničoha nie viadoma, nieviadoma navat, ci jany žyvyja.
Ciapier čytajuć
«Z maskalom havary, da kamień za pazuchaju dziaržy». My daviedvajemsia ŭsio bolš novaha pra Kastusia Kalinoŭskaha — palityka, jakoha ciapier nie chapaje

Kamientary