Hramadstva55

«Jak Polšča niekali prajšła šlach da voli, hetak i biełarusy zrobiać toje ž samaje». Cichanoŭskaja vystupiła na Forumie Kaściuški

Biełaruskaja demakratyčnaja lidarka znachodzicca ŭ Hdańsku z pracoŭnym vizitam.

Fota: OSC

Prahrama mierapryjemstvaŭ pačałasia ŭskładańniem kvietak da pomnika sudnavym rabočym horada, jakija zahinuli padčas trahičnych padziejaŭ śniežnia 1970 hoda, paviedamlaje jaje pres-słužba.

U vystupie, jaki adkryvaŭ ivent, Śviatłana Cichanoŭskaja padkreśliła: ideały, za jakija zmahaŭsia Kaściuška — svaboda, roŭnaść i narodny suvierenitet — aktualnyja i siońnia. Jana adznačyła, što niezaležnaść i demakratyja patrabujuć nie tolki ŭnutranaj stojkaści, ale i mižnarodnaj padtrymki: 

«Jak Polšča niekali prajšła svoj šlach da voli, hetak i biełarusy zrobiać toje ž samaje. Hety šlach moža być doŭhim, ale heta adziny šlach, jaki treba prajści. Heta adziny sposab zabiaśpiečyć našaje vyžyvańnie i roskvit».

Śviatłana Cichanoŭskaja zaznačyła, što forumam u Hdańsku addajecca pavaha ahulnym zmaharam za svabodu, takim jak Tadevuš Kaściuška i Kastuś Kalinoŭski, — «ludziam, u jakich, mahčyma, było mała šancaŭ na pieramohu, ale jakija ŭsio roŭna vyrašyli zmahacca za spraviadlivaść».

«My addajom daninu pavahi ŭsim biełaruskim žurnalistam, aktyvistam, mastakam, jakija, niahledziačy na represii, niahledziačy na rusifikacyju, praciahvajuć tvaryć, navodzić masty, raspaŭsiudžvać praŭdu i supraćstajać «ruskamu śvietu». I ja prašu našych mižnarodnych siabroŭ, prysutnych u hetaj zale, padtrymać ich krytyčna važnuju pracu, asabliva ciapier, kali amierykanskaja dapamoha była prypynienaja. My addajom daninu pavahi našym palityčnym źniavolenym, uklučajučy Andžeja Pačobuta, Ihara Łosika, Kaciarynu Andrejevu abo Maryju Kaleśnikavu, i tysiačam inšych, jakija znachodziacca za kratami. Jany nie byli złamanyja, i my taksama. Davajcie nie spyniać baraćbu za ich vyzvaleńnie», — skazała Śviatłana Cichanoŭskaja.

Jana taksama zhadała Maryju Zajcavu, jakaja zahinuła va Ukrainie.

«Dla mianie vialiki honar bačyć siarod nas vice-ministra Alaksandra Miščanku. Pavažany vice-ministr, biełaruski narod padtrymlivaje Ukrainu hetak ža, jak vy staicie na pieradavoj za ŭsich nas. My taksama addajom naležnaje ŭsim śmiełym palitykam, jakija nie bajacca vystupić suprać tyranii. Naprykład, prysutnamu tut ministru Kiastucisu Budrysu — našamu litoŭskamu siabru i sajuźniku. Litva nie tolki pryniała tysiačy biełarusaŭ, ale i raspačała spravu suprać režymu ŭ Mižnarodnym kryminalnym sudzie. I my zaklikajem usie krainy padtrymać hetyja namahańni. My nie pavinny paddavacca šantažu dyktataraŭ. I my nikoli nie pavinny zdradžvać našym kaštoŭnaściam», — dadała jana.

Kamientary5

  • Imia
    04.02.2025
    Nie zrobiać. U Polščy nacyja była, a ŭ Biełarusi tolki piataja častka adnosna narmalnyja, to-bok, prynamsi, nacyjanalna aryjentavanyja.
  • dieło nie v nacionalnosti
    04.02.2025
    Imia, v polšie oppozicija i nko nie sidieła na hrantach, poetomu tam prociess šieł jestiestvienno i effiektivno
  • Mch
    04.02.2025
    Pierad Polščaj 1970-ch nie stajała pytańnie nacyjanalna-kulturnaha adradžeńnia, nie stajała pytańnie na jakoj movie razmaŭdiać: pa polsku ci pa rasiejsku. Tak što paraŭnoŭvać sučasnuju Biełaruś i Polšču tych časoŭ "na šlachu da demakratyi" jość u vyšejšaj stupieni niekarektnaj spravaj. Biełarusy pa svajoj sutnaści i biez usiakaha Zachadu ci Ŭschodu daŭno jość demakratyčnym narodam. Pytańnie tolki ŭ nacyjanalnym adradžeńni Biełarusi, suprać jakoha jakraz usie: i Zachodniaja Jeŭropa, i Polšča, i Lijetuva, i Rasieja, bo heta budzie zaminać im "dzieła mucić".

Ciapier čytajuć

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu2

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu

Usie naviny →
Usie naviny

«Hałava vybuchała znutry». Bieły dom raspaŭsiudziŭ śviedčańni ab vykarystańni sakretnaj zbroi pry zachopie Madura16

Unačy ŭ Biełarusi było da minus 25°S1

Błohierka dobra zarablała ŭ Čechii, ale źjechała ŭ Biełaruś adnym dniom — chavajecca ad ŁHBT35

Tramp zajaviŭ pra pierasiačeńnie Iranam čyrvonaj linii9

U Homieli adbyłosia adklučeńnie chałodnaj vady

Jurysta, jaki pajšoŭ u hiejmdyzajniery i stvaraŭ «Śviet karabloŭ», pasadzili za palityku na try hady7

Tramp: ZŠA atrymajuć Hrenłandyju tak ci inakš5

«Chamniet» i «Bitva za bitvaj» vyjhrali «Załaty hłobus» 2026 hoda

Siem faktaŭ pra Uładzimira Mulavina, jakomu siońnia spoŭniłasia b 85 hadoŭ8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu2

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić