«U mianie svoj prezident, maja žonka prezident». Raniej nieviadomaje pra Siarhieja Cichanoŭskaha raskazała jahonaja advakatka
U hadavinu zatrymańnia Siarhieja Cichanoŭskaha jahonaja advakatka Natalla Mackievič u vialikim intervju «Radyjo Svaboda» raskryvaje nieviadomyja i nieahučanyja raniej fakty pra sustreču palitviaźniaŭ z Łukašenkam u SIZA i razmovu Cichanoŭskaha ź im, pra staŭleńnie Siarhieja da ŭčynku žonki Śviatłany, pra ŭspryniaćcie im pratestu.

Piać hadoŭ tamu, 29 maja 2020 hoda, u Hrodnie padčas zboru podpisaŭ u vyniku pravakacyi zatrymali błohiera, aŭtara papularnaha youtube-kanała «Strana dla žiźni» Siarhieja Cichanoŭskaha. Niezadoŭha da hetaha jon zajaviŭ pra svaje prezidenckija ambicyi, ale zatrymańnie pazbaviła jaho mahčymaści navat zarehistravacca kandydatam. Zamiest jaho heta zrabiła jahonaja žonka — Śviatłana Cichanoŭskaja, jakaja paśla ŭdzielničała ŭ prezidenckich vybarach i, pavodle dadzienych płatformy «Hołas», pieramahła ŭ ich Łukašenku.
Siarhiej Cichanoŭski asudžany na 19 hadoŭ i 6 miesiacaŭ. Bolš za 2 hady — u režymie inkamunikada, biez suviazi z vonkavym śvietam.
Jahonaja advakatka Natalla Mackievič u vialikim intervju «Radyjo Svaboda» raskazvaje pra toje, jak abaraniała Cichanoŭskaha, pakul u kastryčniku 2021 hoda nie była vyklučanaja z Kalehii advakataŭ i pazbaŭlenaja prava na prafiesiju.
Natalla Mackievič abaraniała apanientaŭ Łukašenki — tych, kaho režym žorstka pakaraŭ i asudziŭ na vializnyja terminy: Siarhieja Cichanoŭskaha, Viktara Babaryku, Marfu Rabkovu, Mikałaja Dziadka. Jana bačyła toje, što ŭłady chavajuć.
«A čamu jany chodziać? Čamu tolki ŭ niadzielu i jakija patrabavańni?»
Natalla Mackievič adznačaje, što pytańnie naviedvańnia advakataŭ — heta pytańnie litaralna vyžyvańnia źniavolenaha, tamu što čałaviek nie moža być u izalacyi, heta vielmi ciažka. Tamu jana i druhi advakat staralisia pryjazdžać da Siarhieja Cichanoŭskaha dva-try razy na tydzień. Akramia pracoŭnych momantaŭ, raskazvali jamu, što adbyvajecca ŭ Biełarusi — adbyvalisia masavyja pratesty.
«Viadoma, jaho heta natchniała, kali jon bačyŭ, što voś u adnu niadzielu vyjšaŭ marš, u druhuju niadzielu vyjšaŭ marš — i takaja kolkaść ludziej. I jon kazaŭ: «Nu ničoha sabie, jakija ŭ nas ludzi!»
Ale ŭžo pad vosień Siarhiej pytaŭsia: «A čamu, navošta jany chodziać? Čamu tolki ŭ niadzielu? Jakija ŭ ich patrabavańni i ź jakoj metaj?»
Nakolki ja bačyła, ja tłumačyła, što tam niama lidaraŭ i heta ŭžo jak masavy ruch, jaki žyvie svaim žyćciom, i niama takoha čałavieka, jaki b rastłumačyŭ im, navošta jany chodziać i da čaho chočuć pryjści. Nu voś pa-roznamu było, ale, viadoma, jon viedaŭ usio», — adznačaje Natalla.
10 kastryčnika 2020 hoda ŭ śledčym izalatary KDB niečakana adbyłasia sustreča Łukašenki z zatrymanymi pradstaŭnikami Kaardynacyjnaj rady i abjadnanaha štaba apazicyi.
Razmova doŭžyłasia kala 5 hadzin, ale havaryŭ pieravažna Łukašenka. Viadoma pra jaje stała z prapahandysckich siužetaŭ na dziaržaŭnym TB, a taksama… z raspoviedaŭ Cichanoŭskaha svaim advakatam.
«Pa fatazdymkach my zrazumieli, što Cichanoŭski tam byŭ — i plus da ŭsiaho jon patelefanavaŭ Śviatłanie. Było vidavočna, što adtul, tamu ŭ paniadziełak ja i Viktar Mackievič adrazu ž pajechali da Siarhieja Cichanoŭskaha.
Jon byŭ nastolki ahałomšany, što zajšoŭ u mascy, i ŭ jaho takija vialikija-vialikija vočy. Jon hladzić i kaža: «Nu zusim! Słuchajcie!». I vielmi padrabiazna raspavioŭ. I toje, što adbyvałasia, my heta ŭsio dobra zapisali».
Pa słovach Natalli Mackievič, Cichanoŭski amal nikoha nie viedaŭ asabista, a niekatorych i zusim proźvišča nie čuŭ, jak, naprykład, Vitala Šklarava.
Ale jon tam apynuŭsia i chacieŭ vykarystać situacyju maksimalna dla siabie — jak maha bolš vyśvietlić u Łukašenki.
«Heta toje, što my bačyli potym, — paru kadraŭ, jak jon z Łukašenkam horača tam spračajecca i jak jon nastojliva havoryć, jak budzie adkazvać. Chacia kali prajścisia pa ŭsioj piacihadzinnaj razmovie, takich momantaŭ było, moža, i niašmat».
«Ja jamu adrazu vydaŭ: dzie Kaleśnikava?» — pieradaje słovy Cichanoŭskaha Natalla Mackievič.
Potym jon hučna sprabavaŭ vyśvietlić z Łukašenkam, «čamu maju žonku vy abviaścili ŭ vyšuk i naohuł čamu vy tak pastupili z majoj žonkaj?». I tut ža, jak dziełavy čałaviek, aburaŭsia, što jon nie maje zvankoŭ z žonkaj, chacia jany i nie dazvolenyja ŭ śledčym izalatary. I tut ža sprabavaŭ atrymać hety zvanok ad Łukašenki. Jon jaho i atrymaŭ.
«A ŭ astatnim, — jon kaža, — kali ja ŭžo pabačyŭ, što narodu nie padabajecca vakoł, što ŭsim strašna, što tak idzie — bo ja jamu [Łukašenku] kazaŭ, i jon mnie taksama na pavyšanych tanach adkazvaŭ — nu, ja supakoiŭsia. Nu što ja budu ich tak tam užo niervavać, usich, chto siadzić za hetym stałom, ludzi bajacca». I paśla jon navat ruku padymaŭ, kab skazać», — raspaviadaje advakatka.
U niejki momant Siarhieju skazali: «Vy tam, Cichanoŭski, cišej z prezidentam razmaŭlajcie». A jon adkazaŭ: «A ŭ mianie svoj prezident — maja žonka prezident».
«Hetuju sustreču z Łukašenkam Cichanoŭski vielmi padrabiazna zanatoŭvaŭ, — raspaviadaje Natalla Mackievič. — I jon potym pisaŭ heta ŭ skarhach u Hienieralnuju prakuraturu: Łukašenka mnie skazaŭ heta, Łukašenka mnie skazaŭ heta i heta. A navošta jon heta pisaŭ? Jon kaža: dyk voś heta i jość palityčny matyŭ pieraśledu. Što ja tut siadžu nie za złačynstvy, a mnie tak skazaŭ Łukašenka. Jon skazaŭ, što vy ž sami paleźli. Kali vy ŭ heta paleźli, to, značyć, budźcie hatovyja, kab niedzie prysieści».
«Vidać, daviadziecca jašče niekalki hadoŭ pasiadzieć»
«Kali my ŭbačyli hetaje abvinavačańnie, jakoje było napisana, skažam tak miakka, mastackim čynam — niejkaja fantastyčnaja apovieść, i ź jaho nie było zrazumieła, chto hetyja ludzi, jakija tam pieraličanyja… My razumieli, što Statkievič, Sieviaryniec i inšyja ŭžo byli asudžanyja za masavyja biesparadki. Ale my nie razumieli, jakoje dačynieńnie jany majuć da Cichanoŭskaha i jak naohuł śledstva buduje hetyja suviazi.
Ale z nabora artykułaŭ było zrazumieła, što termin budzie bolšy za 15 hadoŭ. Na sudovaje raźbiralnictva, što jano niešta źmienić, kaniečnie ž, nie raźličvali.
Jakoje było staŭleńnie da hetaha ŭ Siarhieja? Ad nadziei, što sprava chutka spynicca i jon moža vyjści, da razumieńnia, što daviadziecca jašče pasiadzieć. Jon tak i kazaŭ: «Tady, vidać, daviadziecca jašče niekalki hadoŭ nam pasiadzieć».
Kamientary