«Jak zvyčajnamu čałavieku źniać sabie kvateru, kali tam ceńnik — 900, 1200?» U jakim horadzie Biełarusi arandavać žyllo tańniej za ŭsio
Biełarusy ŭ tyktoku skardziacca na vysokija ceny na arendu. U Minsku za adnapakajovuju kvateru možna addać da 1700 rubloŭ, pa 1000 rubloŭ budzie kaštavać adnuška z dobrym ramontam u abłasnych haradach. A dzie arandavać žyllo tańniej za ŭsio?

«Jak zvyčajnamu čałavieku źniać sabie kvateru, kali tam ceńnik — 900, 1200 [biełaruskich rubloŭ]? 1700 ja navat bačyła. 1700! Ja razumieju, u vas narmalny ramont, usie spravy. Ale 1700?» — skardziłasia ŭ tyktoku dziaŭčyna, jakaja sprabavała znajści žyllo ŭ Viciebsku.
Možiet ja čieho-to nie znaju i v Vitiebskie połučajut milliard dienieh?
U kamientarach pad videa mierkavańni raździalilisia. Niechta paćviardžaje słovy dziaŭčyny — arandavać žyllo stała doraha pa ŭsioj Biełarusi. Ludzi zaŭvažajuć: «Jak apłacić kvateru za 900 rubloŭ, kali zarpłata — 1000 rubloŭ?»
Niekatoryja adpravili błohierku «pačać maładoje žyćcio ŭ internacie, jak usie praz heta prajšli» ci ŭziać kredyt.
«A vy pahladzicie ź inšaha boku: ludzi pałovu žyćcia sabie va ŭsim admaŭlajuć, źbirajuć hrošy, pracujuć hadami biez vychodnych, kab nabyć žyllo. A potym vy chočacie, kab niechta vam zdavaŭ jaho za kapiejki?» — ździŭlajucca kamientatary.
Toje ž u tyktoku kažuć i pra arendu kvater u Minsku i ŭ inšych haradach.
Minsk: 700 rubloŭ za prościeńkuju adnapakajovuju kvateru, 1500 — za dobry ramont i mietro pobač
U stalicy samyja tannyja varyjanty na Kufar pa 300-580 rubloŭ, ale takich abjaŭ vielmi mała.
Bolšy vybar pačynajecca z 700 rubloŭ — za takija hrošy možna źniać nie samuju sučasnuju kvateru, naprykład, kala mietro «Aŭtazavodskaja» ci «Mahiloŭskaja».
Kvateru na 39 kvadratnych mietraŭ z dobrym ramontam u Sierabrancy možna arandavać za 890 rubloŭ. U «Minsk-Śviecie» padobny varyjant vam pieradaduć za tysiaču rubloŭ u miesiac — čamuści z paznakaj «tolki dla dziaŭčat».

Adnuška z dobrym ramontam na vulicy Karła Marksa budzie kaštavać, naprykład, 1751 rubiel, padobnaja kala mietro «Instytut kultury» — 1459 rubloŭ. Dvuchpakajovyja kvatery, asabliva bližej da centra stalicy, majuć ceńnik ad 1500 i navat da 2300 rubloŭ za miesiac.
Brest: ad 500 rubloŭ za adnušku
Kvateru z adnaho pakoja i sa starym ramontam u bresckim mikrarajonie «Uschod» možna arandavać za 510 rubloŭ. Padobnyja varyjanty buduć kaštavać taksama da 580-600 rubloŭ.
Kala centra adnušku atrymajecca znajści za 800-1000 rubloŭ.
Dvuchpakajovaja kvatera nie na ŭskrajku Bresta budzie kaštavać kala 1000-1400 biełaruskich rubloŭ na miesiac.

Viciebsk: adnapakajovaja kvatera za 350 i dvuchpakajovaja za 700 rubloŭ
Samyja tannyja adnapakajovyja kvatery ŭ Viciebsku zdajuć pa 350-500 rubloŭ. Varyjanty z bolš sučasnym ramontam možna znajści za 700-800 rubloŭ, u tym liku blizka da centra horada.
Dvuška kala centru Viciebska budzie kaštavać kala 700-1000 rubloŭ, ale tannyja prapanovy z horšym ramontam jość pa 500-600 rubloŭ.

Homiel: ad 400 da 900 rubloŭ za adnušku i da 1000 za dvuchpakajovuju kvateru
U Homieli ž dvuchpakajovyja kvatery buduć troški daražejšyja, čym u Viciebsku: ad 600-700 rubloŭ za samyja tannyja i da 850-1000 rubloŭ za varyjanty z bolš novym ramontam.
Adnuški tut kaštujuć pa 400-600 rubloŭ, kali šukać samyja dastupnyja prapanovy, i pa 700-900 rubloŭ za adekvatny ramont bližej da centru.

Hrodna: 450-650 rubloŭ za samyja tannyja prapanovy
Hrodzienskaja adnapakajovaja kvatera ŭ arendu budzie kaštavać ad 450-650 rubloŭ za samy prosty varyjant. Tym, chto choča žyć bližej da centru i z adekvatnym ramontam, daviadziecca zapłacić 850-1000 rubloŭ. Na ŭskrajkach horada možna znajści prapanovy pa 730-750 rubloŭ.
Samyja tannyja dvuchpakajovyja kvatery tut zdajuć pa 600-700 rubloŭ, ale lepšyja abjavy možna pabačyć pryblizna za 1000 rubloŭ.

Mahiloŭ: ad 370 rubloŭ za adnapakajovuju kvateru
U Mahilovie ceny na adnapakajovyja kvatery startujuć ad 370-500 rubloŭ. Dadaŭšy jašče 370-450 rubloŭ, možna arandavać ź lepšym ramontam i bližej da centru.
Dvuška tut budzie kaštavać 550-1000 rubloŭ — taksama ŭ zaležnaści ad miesca i jakaści ramontu.

Takija ličby robiać Viciebsk samym tannym horadam dla arendy adnapakajovaj kvatery. Chacia adryŭ ad Mahilova i Homiela atrymlivajecca niaznačnym. Samaje darahoje arendnaje žyllo, čakana, u Minsku.
Zhodna z analitykaj partała Realt.by, u červieni popyt na arendu kvater u Minsku staŭ na ŭzrovień vyšej za siaredni. Pry hetym u minułym hodzie cikaŭnaść da arendy była jašče bolšaj.
Kolkaść abjaŭ ab arendzie ŭ červieni trochi źniziłasia, kali paraŭnoŭvać z majskimi pakazčykami. Ale kali zirnuć na hod tamu — ich na 23,5% bolš, čym u červieni 2024 hoda.
Ceny na arendu ŭ Minsku taksama vyraśli. Siarod adnapakajovych i dvuchpakajovych kvater hety rost skłaŭ 5,5%. Analityki tłumačać padaražańnie ŭ tym liku kursam dalara.
Pa infarmacyi Realt.by, u červieni siaredniaja cana na arendu adnapakajovaj kvatery ŭ stalicy była 380 dalaraŭ, a dvuchpakajovaj — 527 dalaraŭ.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary
V trieťjich iz za etoho takoj razhuł narkomanii i rasprostranitielej , vsiech domoj i zabirať pasporta , v pole iditie rabotať, a nie zakładki diełať