Usiaho patrochu1212

Čamu Minsk pastajanna padtaplaje i ci možna z hetym niešta zrabić? Śpiecyjalist adkazaŭ

Apošnija tydni praz zalevy biełaruskuju stalicu zataplaje ledź nie štodnia. Hałoŭny inžynier «Harramliŭnieścioku» Alaksiej Filčankoŭ patłumačyŭ, čamu prablemu niemahčyma vyrašyć kančatkova.

Jak pišuć «Minsk-Naviny», pad Minskam raźmiaščajecca vialikaja sietka liŭnievaj kanalizacyi praciahłaściu 2125,9 km. Pa słovach Filčankova, pry prajektavańni kalektary robiać z trajnym zapasam. Ale pry pastajannych i mocnych letnich daždžach ich abjomu ŭsio roŭna nie chapaje, a anamalnaje leta 2025 hoda stvaryła vialikuju nahruzku na kanalizacyju. 

«Dla lipienia miesiačnaja norma apadkaŭ raźličanaja na asnovie šmathadovych nazirańniaŭ i vyznačanaja na ŭzroŭni 98 mm na 1 kv. m. Ale zdarałasia, što jaje pałova vypadała za niekalki hadzin ci navat dziasiatkaŭ chvilin», — narakaje śpiecyjalist. 

Taksama jon patłumačyŭ, čamu kalektary nie dajuć rady zalevam. Filčankaŭ kaža, što pry mocnym patoku vada nie paśpiavaje traplać u daždžapryjomniki i ciače ŭ nizinnaje miesca. Adsiul i rehularnyja padtapleńni vulic.

U teoryi prablemu moža vyrašyć padziemnaja sietka daŭžynioj amal 20 km i dyjamietram 6 m. Heta supastaŭna z tanelem mietro. 

«Z ulikam ščylnaści zalahańniaŭ usich inžyniernych sietak i isnujučaj zabudovy hetaha horad nie paciahnie. Taksama heta niemetatazhodna. Mocnyja daždžy majuć niepradkazalny charaktar, i adhadać, dzie, u jakim abjomie i na jakoj terytoryi jany projduć, niemahčyma», — rastłumačyŭ Filčankoŭ.

U arhanizacyj, jakija zajmajucca kanalizacyjaj jość karty miescaŭ častych padtapleńniaŭ, i za 5 hadoŭ ich kolkaść źniziłasia sa 150 da 100. Ciapier idzie budaŭnictva kalektara da ačyščalnych zbudavańniaŭ vioski Jarkava, taksama praciahvajecca ŭźviadzieńnie troch avaryjnych trubapravodaŭ u rajonie vulic Vaniejeva, Vaśniacova i Plachanava i rychtujucca prajekty pa anałahičnych zbudavańniach u Maskoŭskim i ŭ Frunzienskim rajonach.

Kamientary12

  • Pytańnie da specyjalista
    03.08.2025
    Kožny hod, kožnaje leta ŭ navinach čytajem: siońnia vypała miesiačnaja norma apadkaŭ. Kali hetyja miesiačnyja normy ŭsio majo žyćcio vypadajuć za adzin dzień kožnaje leta, dyk mo varta budavać liŭnievyja kalektary tak, kab jany mahli pryniać za adzin dzień miesiačnuju normu apadkaŭ?
  • Santechnik
    03.08.2025
    jfk, ačyšsiciesia ad Drazdoŭ i prablemy z zalevami nia budzie. Tekla nia breša, jana točna znaić, vuń u Hryšy tože dach jechaŭ, jak prahnała staršyniu sielsavieta i dach adrazu pierastaŭ koŭzacca
  • Vład
    03.08.2025
    Problema budiet tolko usuhublaťsia ibo horodskije vłasti prievratili Minsk v Šanchaj bieskoniečnym upłotnienijem. Płoŝad́ otkrytoho hrunta sokraŝajetsia, a płoŝad́ vodosbora ( kryš i asfalta) uvieličivajetsia.

Ciapier čytajuć

Łukašenka vykazaŭsia pra deficyt miedykaŭ i prapanavaŭ im pracavać bolš12

Łukašenka vykazaŭsia pra deficyt miedykaŭ i prapanavaŭ im pracavać bolš

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp zvolniŭ hienieralnaha prakurora. Heta moža być źviazana sa spravaj Epštejna3

Načalnik sa Śledčaha kamiteta jechaŭ pjanym, hruba parušaŭ PDR, biŭsia z daišnikami i ŭciakaŭ ad ich. Atrymaŭ «chimiju»5

Što viadoma pra biełaruskaha HRUšnika, jaki pracuje na łatvijskim kirunku?10

U Iŭjeŭskim rajonie ŭnačy zhareła ahrasiadziba. Niedakurak kinuŭ sam haspadar

«My chacieli stvaryć vajb «Chłopčyk, harełački mnie pryniasi!» U Minsku pačała pracavać «Žanočaja piŭnaja» — aficyjanty tam adny mužčyny26

U Novaj Baravoj adkryli dziciačy sadok «Kubiki» FOTY4

U Žodzinie raźviałosia šmat varon, žychary bjuć tryvohu. Ci sapraŭdy varta niepakoicca?2

Achviaru adnaho z najbolš viadomych sieryjnych zabojcaŭ identyfikavali praz paŭstahodździa1

16‑hadovaja biełaruska skaraje šachmatnyja viaršyni ŭ Polščy2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka vykazaŭsia pra deficyt miedykaŭ i prapanavaŭ im pracavać bolš12

Łukašenka vykazaŭsia pra deficyt miedykaŭ i prapanavaŭ im pracavać bolš

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić