Śviet1010

U Turcyi źbirajucca zabaranić šviedskija stały ŭ hatelach i restaranach. Miljony ton ježy vykidajucca

U Turcyi ŭłady rychtujuć zakanadaŭčyja miery pa zmahańni z marnavańniem praduktaŭ, asabliva ŭ śfiery hramadskaha charčavańnia i turyzmu. Pavodle danych Fondu praduchileńnia strat, u krainie štohod marnujecca kala 23 miljonaŭ ton ježy, a pryblizna 35% sadaviny i harodniny traplaje ŭ śmiećcie jašče da taho, jak trapić na stoł, piša tureckaje vydańnie Sabah.

Fota: Sabah

Prablema z marnavańniem ježy spryjaje rostu charčovaj inflacyi, tamu pry prezidencie Turcyi stvorany Kamitet pa ahrarnaj i charčovaj palitycy, jaki padrychtavaŭ šyroki analityčny dakład. U najbližejšyja miesiacy jaho pradstaviać prezidentu Redžepu Taipu Erdahanu, a paśla — u parłamient.

Adnym z abjektaŭ krytyki stała papularnaja ŭ apošnija hady sistema «sierpmie»-śniadankaŭ (kali na stoł padajuć šmat drobnych straŭ u ahulnym farmacie). Jak adznačaje kiraŭnik Asacyjacyi restaranaŭ i turystyčnych kampanij i člen Kamiteta Ramazan Binhiol, kala pałovy ježy z takich śniadankaŭ vykidajecca.

Asnoŭnaja pryčyna — abaviazak zakazu śniadankaŭ u kolkaści, roŭnaj kolkaści ludziej za stałom.

Naprykład, navat kali try čałavieki mohuć lohka padzialić pamiž saboj śniadanak na dvaich, bolšaść ustanoŭ usio adno patrabujuć apłatu i padaču pa kolkaści haściej, što viadzie da praźmiernaj kolkaści straŭ i, u vyniku, da marnavańnia ježy.

Padobnaja situacyja nazirajecca i ŭ hatelach ź sistemaj «usio ŭklučana» i «šviedskim stałom».

Turysty biaruć roznyja stravy «na ŭsiaki vypadak», ale značnaja častka ježy zastajecca niekranutaj i traplaje ŭ śmiećcie. Pa słovach Binhiola, heta pryvodzić da marnavańnia vializnych hrošaj.

Płanujecca, što novyja praviły praduhledziać pierachod hatelaŭ ad «usio ŭklučana» da farmatu à la carte — kali hość zahadzia vybiraje tolki toje, što źbirajecca źjeści. U restaranach i kaviarniach pavinny buduć admianić patrabavańnie zakazu śniadankaŭ pa kolkaści ludziej, a kali ŭstanova admovicca heta zrabić, to klijent zmoža padać skarhu ŭ Ministerstva handlu, paśla čaho mahčymy štraf.

Asobna ŭ dakładzie zakranuta pytańnie karmleńnia badziažnych žyvioł.

Ułady prapanujuć zabaranić vykidańnie ježy na vulicu pad vyhladam «padkarmić sabak ci katoŭ», bo heta pryvodzić da antysanitaryi i raspaŭsiudžvańnia hryzunoŭ i bakteryj. Reštki ježy prapanujecca źbirać i pieradavać u śpiecyjalnyja prytułki.

Vialikaj prablemaj źjaŭlajecca i chleb: u Turcyi štodnia vykidajecca kala 12 miljonaŭ bochanaŭ, a za hod — bolš za 4 miljardy. Heta aznačaje, što razam z chlebam marnujecca praca fiermieraŭ i piekaraŭ, a taksama vydatki na vytvorčaść.

Uładam prapanujuć ustanavić abmiežavańni na kolkaść chleba, jaki padajuć u hramadskich ustanovach, i dadavać jaho tolki pa zapycie klijenta.

Pavodle statystyki, na adnaho žychara Turcyi prypadaje ŭ siarednim kala 102 kiłahramaŭ zmarnavanaj ježy ŭ hod. Ekśpierty padličyli, što navat kali skaracić straty na 5%, heta pryniasie ekanomiju ŭ dziasiatki miljardaŭ tureckich lir (za adzin dalar pa ciapierašnim kursie dajuć kala 40,7 lir). Na fonie taho, što bolš za 783 miljony čałaviek u śviecie cierpiać ad hoładu, a štodnia ad niedajadańnia pamiraje bolš za 25 tysiač dziaciej, ułady padkreślivajuć, što źnižeńnie marnavańnia praduktaŭ źjaŭlajecca nie tolki ekanamičnaj, ale i maralnaj zadačaj.

Kamientary10

  • Mamkin Čały
    12.08.2025
    Nu jak marnavańnie. Usia hetaja ježa apłočana turystami. Kali skaracić "usio ŭklučana", to aščadziać turysty, a nie Turcyja. Šmat pradukcyi prosta nie budzie kuplena, a značyć i vyrab skaracicca, jak i vyručka vyrobcaŭ.
  • Małajcy turki
    13.08.2025
    Mamkin Čały, vy nie zrazumieli. Havorka nie pra hrošy, a pra toje, što ježu vykidvać - amaralna. Hetyja sistemy tak pracujuć, što im vyhadniej vykinuć. Ale nie ŭsie što vyhadna - dobra, časta naadvarot.
  • libier
    13.08.2025
    Čynušy va ŭsich krainach adnolkavyja, daj tolki svaimi brudnymi łapami zaleźci ŭ ekanomiku dy «parehulavać». Usia hetaja ježa apłočanaja; niama nijakaj roźnicy, traplaje jana paśla hetaha ŭ straŭnik turysta ci na śmietnik. Dbać pra heta – sprava tych, chto płocić, a nie dziaržavy

Ciapier čytajuć

Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik

Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik

Usie naviny →
Usie naviny

Tyktokier nabraŭ paŭmiljona prahladaŭ, zapościŭšy łuchtu pra biełaruski cukar4

Raźvitańnie ź Jarasłavam Jeŭdakimavym adbudziecca ŭ Minsku

«Usio, prypłyli». Biełarusy sutyknulisia z masavymi prablemami ŭ vykarystańni PayPal1

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ18

Vyklučeńnie Dana Holdings z sankcyjnaha śpisu ZŠA nie źviazanaje z «mirnymi pieramovami»

Pryznali «ekstremisckimi» sajt i sacsietki Jeŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniviersiteta12

U Polščy pačali departavać zatrymanych na kancercie Maksa Karža11

U Rasii abjavili «zamiežnym ahientam» praŭładnaha palitołaha Markava4

Zatrymali dziaŭčynu, jakaja doŭhi čas stałkieryła Alaksandra Rybaka13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik

Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić