Śviet

Amal usie lidary frakcyj Siejma Litvy zhodnyja źmianić Kanstytucyju ŭ spravie jadziernaj zbroi

Prezident Litvy zajaviŭ, što amal usie kiraŭniki frakcyj Siejma zhodnyja z tym, što pałažeńnie Kanstytucyi, jakoje zabaraniaje raźmiaščeńnie na terytoryi Litvy jadziernaj zbroi, sastareła i pavinna być admieniena, paviedamlaje LRT.

Fota: Mindaugas Kulbis / AP

U čaćvier ranicaj vyšejšyja słužbovyja asoby krainy abmierkavali ŭ prezidentury kanstytucyjnuju normu, jakaja zabaraniaje raźmiaščeńnie ŭ Litvie jadziernaj zbroi. U sustrečy ŭdzielničali prezident, kiraŭnictva Siejma i ŭrada, a taksama staršyni parłamienckich frakcyj.

Sustreča adbyłasia na fonie aktyvizacyi dyskusij u krainie nakont uniasieńnia źmianieńniaŭ u Kanstytucyju. Padstavaj stała majskaje rašeńnie Naŭsiedy nakłaści vieta na zakon ab Kłajpiedskim dziaržaŭnym marskim porcie, jaki praduhledžvaŭ mahčymaść zachodu ŭ terytaryjalnyja vody Litvy sudnaŭ ź jadziernaj zbrojaj, kali heta nie supiarečyć intaresam nacyjanalnaj biaśpieki. Prezident abhruntavaŭ svajo rašeńnie nieadpaviednaściu zakona Kanstytucyi.

Asnoŭny zakon krainy praduhledžvaje, što na terytoryi Litvy nie mohuć raźmiaščacca zbroja masavaha źniščeńnia i vajskovyja bazy zamiežnych dziaržaŭ.

Paśla sustrečy z palitykami ŭ čaćvier Hitanas Naŭsieda zajaviŭ, što Kanstytucyju nieabchodna źmianić, pakolki hieapalityčnaja situacyja praciahvaje paharšacca. Jon taksama adznačyŭ, što Kanstytucyja była pryniata ŭ zusim inšych hieapalityčnych umovach.

«Heta absalutnaja zabarona, jakaja nie praduhledžvaje nijakich vyklučeńniaŭ. Takim čynam, Litva faktyčna źjaŭlajecca adzinaj dziaržavaj NATA, jakaja samastojna ŭstanaviła dla siabie takuju zabaronu. Biezumoŭna, my pavinny źviarnuć uvahu na hety faktar», — skazaŭ Naŭsieda.

Jon taksama adznačyŭ, što Finlandyja, dzie anałahičnaja zabarona była zamacavana zakonam, užo admianiła abmiežavańnie na raźmiaščeńnie jadziernaj zbroi.

«Siońnia Litva apynułasia svojeasablivaj šeraj zonaj unutry samoha NATA. <…> Było b vielmi sumna, kali b my stali słabym źvianom abo šeraj zonaj u miežach samoha NATA», — zajaviŭ prezident.

Pavodle słoŭ Naŭsiedy, pazicyi kiraŭnikoŭ parłamienckich frakcyj u cełym supali, i amal usie jany vykazali mierkavańnie, što hety artykuł Kanstytucyi sastareŭ i jaho varta prosta vyklučyć.

Na dumku prezidenta Litvy, takoje rašeńnie mahli b pryniać deputaty Siejma šlacham hałasavańnia za ŭniasieńnie źmianieńniaŭ u Kanstytucyju, pakolki praviadzieńnie refierendumu zaniało b zanadta šmat času.

«My pryjšli da vysnovy, što ciapier mienavita toj momant, kali i Siejm, i jaho staršynia mohuć prademanstravać nieabchodnaje lidarstva», — skazaŭ Hitanas Naŭsieda.

Kamientary

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury6

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury

Usie naviny →
Usie naviny

Radzilnyja damy spaborničajuć, u kaho 3 lipienia narodzicca bolš dziaciej22

34‑hadovy mužčyna na BMW žorstka ŭlacieŭ u dva aŭto — kiroŭcaŭ raskidała VIDEA3

Dongfeng vypuściŭ śpiecyjalnuju sieryju elektramabilaŭ ź biełaruskim arnamientam8

Rasija moža rychtavać uzbrojenuju pravakacyju i suprać Polščy — Onet22

Adpraŭleny ŭ adstaŭku načalnik Nacyjanalnaha centralnaha biuro Interpała ŭ Biełarusi5

Padazravanaja ŭ zamachu na ŭkrainskaha bujnoha biznesmiena ŭ Manaka — ukrainka5

«Viartajsia ŭ svaju krainu». Jak žyvie ŭ Paŭdniovaj Karei chłopiec ź biełaruskimi karaniami10

Biełarus, jakoha padazrajuć u Francyi ŭ špijanažy, pasprabavaŭ patłumačyć, što rabiŭ kala zavoda dronaŭ6

Šviecyja, dzie amal admovilisia ad najaŭnych hrošaj, viartaje ich u paŭsiadzionnaje žyćcio11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury6

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić