Archiŭ

Depardjo sychodzić

Vialiki francuski aktor zaviaršaje karjeru. Jak ža chutka čałaviek stareje… Jak šmat jon paśpiavaje zrabić!

U minułuju niadzielu, na zdymkach karciny «Mišu d'Aber», zorka francuskaha kino Žerar Depardjo abviaściŭ, što zaviaršaje aktorskuju karjeru. «Ja źniaŭsia ŭ 170 karcinach, — skazaŭ 56-hadovy aktor, — mnie niama čaho bolš dakazvać. Ja nie źbirajusia čaplacca, jak durań».

Depardjo naradziŭsia ŭ 1948 h. u Šataru (Centralnaja Francyja) u šmatdzietnaj siamji. Jahonymi ŭniversytetami była vulica: Žerar zajmaŭsia rabaŭnictvam, vypivaŭ, raz navat trapiŭ na balničny łožak. Ale adnojčy razam ź siabram sabraŭsia i pajechaŭ u Paryž, kab stać aktoram. U amatarskaj trupie «Kafe de la Har» Depardjo byŭ i vykanaŭcam, i režyseram, i aŭtaram spektaklaŭ. Maleńki teatar staŭ viadomy ŭsiamu Paryžu.

U 1974 h. Bertran Blije zaprasiŭ Depardjo na karcinu «Vals». Film staŭsia samaj skandalnaj kinapadziejaj hodu.

Nieŭzabavie mocny, upeŭnieny ŭ sabie Depardjo skłaŭ kamičny duet z Pjeram Ryšaram.

Jamu asabliva dobra atrymlivalisia roli ludziej z narodu. Tak u epasie B.Bertalučy «XX stahodździe» jon syhraŭ sielanina-buntaŭščyka, u karcinie «Žerminal» — harniaka. Vializnaje abličča cielpukavataha aktora kantrastavała z «duchoŭnymi» rolami i dadavała im niečakanaj hłybini: u karcinie Marysa Pjała «Pad soncam Satany» Depardjo staŭsia śviatarom, a syhrany aktoram Syrano de Beržerak pryznany niedasiahalnym uzoram.

Halski temperament aktora zachoŭvaŭsia i ŭ mižnarodnych pastanoŭkach, jak rola Kalumba ŭ filmie «1492: pakareńnie raju». Navat u roli pryvida — byli i takija! — Depardjo napivajecca, skandalić, bjecca — i demanstruje hruntoŭny psychalahizm («Prostaja farmalnaść»).

Skandały supravadžajuć Depardjo i ŭ žyćci: tak, kavaler ordenu Hanarovaha lehijonu ŭ telepieradačy nazvaŭ adnaho z krytykaŭ «idyjotam, kretynam i paŭdurkam». Ale za hrubaściu chavajecca niezvyčajnaja duchoŭnaja siła i navat biezabaronnaść.

Niahledziačy na zajavy ab sychodzie, znajomyja aktoru nie pavieryli. «Ja čuju takija zajavy dziesiać hadoŭ i nia vieru im ani», — zajaviŭ asabisty ahient Depardjo. Zrešty, navat kali aktor zaviaža z kino, jon maje čym zaniacca — Depardjo zajmajecca vinahradarstvam.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Čamu amierykancy tak irvucca na Miesiac, što tam buduć zdabyvać? I što da taho biełarusam? Tłumačyć biełaruski astrafizik6

Čamu amierykancy tak irvucca na Miesiac, što tam buduć zdabyvać? I što da taho biełarusam? Tłumačyć biełaruski astrafizik

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija atakavała pasažyrski aŭtobus u centry Nikapala Dnieprapiatroŭskaj vobłaści FPV-bieśpiłotnikam

KDB pryznaŭ ekstremisckim farmavańniem «Biełaruskuju nacyjanalnuju kaalicyju», a zahinułaha Mikitu Kryŭcova nazvaŭ adnym ź jaje arhanizataraŭ4

Prezientavany trejler multfilma «Fierma žyviołaŭ» pa Oruełu3

25‑hadovuju dyzajnierku ź Pinska, jakaja raśpisvała ścieny dla sacyjalnaha centra, asudzili za palityku3

MZS Rasii pryhraziła adkazam krainam Bałtyi praz toje, što jany nibyta adkryli pavietranuju prastoru dla ŭkrainskich dronaŭ17

«Najvialikšaja biaspłatnaja rekłama ŭ historyi». Słoičak Nutella niečakana ŭvarvaŭsia ŭ pramuju tranślacyju palotu vakoł Miesiaca6

U Iranie zaklikali studentaŭ i školnikaŭ vychodzić u žyvyja łancuhi vakoł elektrastancyj5

Błytanina ŭ śpisach vyzvalenych palitviaźniaŭ: vyjšaŭ inšy Machnač, zamiest Navažyłava adpuścili Navažancava8

Biełaruskaja ŭsianočnaja na Vialikdzień u Vilni projdzie ŭ carkvie, ufundavanaj Kanstancinam Astrožskim5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čamu amierykancy tak irvucca na Miesiac, što tam buduć zdabyvać? I što da taho biełarusam? Tłumačyć biełaruski astrafizik6

Čamu amierykancy tak irvucca na Miesiac, što tam buduć zdabyvać? I što da taho biełarusam? Tłumačyć biełaruski astrafizik

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić