Hramadstva

U Kupałaŭski sprabujuć nabrać trupu z akcioraŭ abłasnych teatraŭ i studentaŭ

U Kupałaŭskim, abiaskroŭlenym paśla sychodu bolšaj častki trupy, pačaŭsia nabor u novuju trupu. 11 listapada ŭ teatry adbylisia prasłuchoŭvańni.

Pavodle infarmacyi Tut.by, ab nabory ŭ teatr paprasili tyja akciory Kupałaŭskaha, jakija zastalisia ŭ trupie. Na dadzieny momant ich zastałosia 12 čałaviek. Astatnija syšli z teatra ŭ žniŭni na znak pratestu suprać zvalnieńnia dyrektara teatra Paŭła Łatuški i ahulnaj situacyi ŭ krainie. 

U akciorskim asiarodździ chadzili čutki, što ŭ kancy kastryčnika niekatoryja z akcioraŭ, jakija zastalisia, sustrakalisia sa staršynioj Savieta Respubliki Natallaj Kačanavaj. Paćvierdzić hetuju infarmacyju nie ŭdałosia.

Ale viadoma dakładna, što 4 listapada ministr kultury Juryj Bondar pryniaŭ troch aktorak Kupałaŭskaha teatra: Tamaru Mironavu, Zinaidu Zubkovu i Ału Jeljaševič — - a taksama hałoŭnaha mastaka teatra Barysa Hierłavana. Infarmacyja pra heta źjaviłasia na aficyjnym kanale Minkulta.

Pavodle infarmacyi Tut.by, nieŭzabavie paśla hetaha ź Ministerstva kultury stali telefanavać u abłasnyja teatry. Ich kiraŭnictvu prapanoŭvali vyśvietlić, ci niama ŭ akcioraŭ žadańnia pasprabavać svaje siły ŭ Kupałaŭskim. Hetuju infarmacyju partału paćvierdzili ŭ troch teatrach. Miarkujecca, što ich kolkaść była kudy bolšaj.

Miarkujučy pa ŭsim, žadajučych znajšłosia niašmat. Tamu na prasłuchoŭvańnie prapanavali adpravić studentaŭ Univiersiteta kultury. U tym liku svaich studentaŭ pryviała Zinaida Pasiucina, prafiesar kafiedry teatralnaj tvorčaści. Nastupnaj viasnoj jany vypuskajucca z VNU, tamu mohuć raźmierkavacca ŭ Kupałaŭski.

Taksama na probach prysutničali studenty inšych kursaŭ, a taksama z Babrujska, Homiela, Maładziečna.

Student Univiersiteta kultury, ź jakim udałosia pahavaryć, kazaŭ pra nastojlivuju prapanovu. Jon pahadziŭsia ŭziać udzieł u prasłuchoŭvańni, ale niekatoryja ź jaho siabroŭ admovilisia.

Sama pracedura prasłuchoŭvańnia była standartnaj: udzielniki pakazvali eciudy, čytali vieršy.

U kamisii znachodzilisia akciory, jakija zastalisia ŭ trupie (na dadzieny momant aficyjna ich 12 čałaviek), a taksama ministr kultury Juryj Bondar.

Pra vynik prasłuchoŭvańnia ŭdzielnikam nie paviedamili. Miarkujecca, što prasłuchoŭvańni praciahnucca.

Atrymać aficyjny kamientar ad Kupałaŭskaha teatra na hety kont nie ŭdałosia.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Usie naviny →
Usie naviny

Navapałačanin zavierbavaŭsia ŭ rasijskaje vojska i pajechaŭ vajavać. Ciapier jaho šukaje dačka6

Deputatka raskazała, chto i dzie jeść syr z čarnobylskich rehijonaŭ7

U Vjetnamie znajšli piačoru z vadaspadam vyšynioj 350 mietraŭ

«Jaŭnym chulihanam na darozie nie miesca!» Kubrakoŭ apałčyŭsia na matacyklistaŭ2

Bialacki: Sankcyi zdymać nie para, pakul idzie vajna i praciahvajucca represii36

Biełaruś na majskija śviaty stała dla rasijan daražejšaj za Turcyju10

«Nie saromiejciesia pakazvać aktyŭnych partyjcaŭ». Hałoŭny ideołah Łukašenki zaklikaŭ moładź «Biełaj Rusi» być śmialejšymi ŭ sacsietkach7

Irłandziec, da jakoha małaja Cichanoŭskaja jeździła ŭ 1990-ja: «Kali b niechta skazaŭ, što adnoje z hetych dziaciej stanie palitykam, ja b pakazaŭ na Śvietu»23

«Pra ciažarnaść viedali tolki jana i jaje chłopiec». Stali viadomyja padrabiaznaści historyi ź miortvym niemaŭlom, znojdzienym u Baranavičach u pakiecie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić