Zdaroŭje

Bolš za pałovu infarktaŭ i insultaŭ možna praduchilić — navukoŭcy

Vialikaje daśledavańnie pakazała, što piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć raźvićcio kožnaha druhoha zachvorvańnia sardečna-sasudzistaj sistemy. Pytańniem zastajecca, što jość pryčynaj druhoj pałovy vypadkaŭ.

sierdiečno-sosudistaja sistiema sardečna-sasudzistaja sistema the cardiovascular system
Ilustracyjnaje fota. Krynica: Getty Images

Mižnarodnaje daśledavańnie, praviedzienaje Univiersiteckaj balnicaj Hamburh-Epiendorf i Centram inavacyj u halinie achovy zdaroŭja, pakazała, što takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak sardečny prystup, ateraskleroz abo insult, možna było b paźbiehnuć bolš čym u pałovy pacyjentaŭ.

Vyniki daśledavańnia apublikavanyja ŭ «Miedycynskim časopisie Novaj Anhlii».

Navukoŭcy praanalizavali danyja 112 kahortnych daśledavańniaŭ, jakija achapili 1,5 miljona čałaviek (54,1% — žančyny) ź siarednim uzrostam 54,4 hoda z 34 krain.

Vyniki pakazali, što zališniaja vaha, hipiertanija, padvyšany ŭzrovień chalesterynu, kureńnie i cukrovy dyjabiet majuć pramuju suviaź z bolš čym pałovaj vypadkaŭ sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ.

Tak, na praciahu 10 hadoŭ jany abumovili raźvićcio hetaha typu zachvorvańniaŭ u 57% mužčyn i 53% žančyn. Śmiarotnaść u 10-hadovaj pierśpiektyvie skłała 22% siarod mužčyn i 19% siarod žančyn.

Navukoŭcy adznačajuć, što atrymanyja vyniki byli niečakanymi, tak jak da hetaha ličyłasia, što nazvanyja piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć 75% sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ. Novyja vysnovy asabliva važnyja, bo śviedčać ab nieabchodnaści praviadzieńnia dalejšych daśledavańniaŭ dziela pošuku tłumačeńnia dla druhoj pałovy vypadkaŭ.

U kožnym razie, jak adznačajuć daśledčyki, atrymanyja vyniki śviedčać ab nieabchodnaści surjoznaha staŭleńnia da praviadzieńnia prafiłaktyčnych mierapryjemstvaŭ.

Zdarovy ład žyćcia, a taksama kantrol i lačeńnie nazvanych faktaraŭ ryzyki mohuć praduchilić raźvićcio takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak ateraskleroz ci sardečnaja niedastatkovaść.

Asabliva heta datyčyć karekciroŭki vysokaha cisku, jaki jość raspaŭsiudžanaj pryčynaj sardečnych prystupaŭ i insultaŭ.

Čytajcie jašče:

«Cichi zabojca». Jak abaranić siabie ad trambozu

Hetyja simptomy mohuć śviedčyć ab sardečnaj niedastatkovaści

Panizić arteryjalny cisk dapamohuć prostyja praktykavańni

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dačka Nadziei Jermakovaj pastaŭlaje rybu ŭ kałonii, balnicy i siłavikam7

Dačka Nadziei Jermakovaj pastaŭlaje rybu ŭ kałonii, balnicy i siłavikam

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusa, jaki napaŭ na Paŭła Łatušku, užo departavali z Polščy ŭ Biełaruś4

U Rasii małankaj zabiła na plažy troch čałaviek. Jak tak atrymałasia?3

U Indyi pamierła najstarejšaja azijackaja słanicha. Joj było bolš za 100 hadoŭ1

U Homieli adbyŭsia pažar u rajonie pradpryjemstva VPK

Polskaja prakuratura paćviardžaje, što napad na rasijskaha apazicyjaniera Vołkava rabiŭsia «pad upłyvam» Leanida Nieŭźlina3

Łukašenka pryhraziŭ uradu adkaznaściu za «svavolstvy» z cenami5

Ukraina rakietnym udaram pakinuła rasijskuju elitnuju bryhadu marpiechaŭ biez kamandavańnia4

Iłan Mask zajaviŭ, što štučny intelekt užo siońnia razumniejšy za bolšaść ludziej5

Zialenski prapanavaŭ uznačalić urad Ukrainy Julii Śvirydzienka

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dačka Nadziei Jermakovaj pastaŭlaje rybu ŭ kałonii, balnicy i siłavikam7

Dačka Nadziei Jermakovaj pastaŭlaje rybu ŭ kałonii, balnicy i siłavikam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić