Zdaroŭje

Bolš za pałovu infarktaŭ i insultaŭ možna praduchilić — navukoŭcy

Vialikaje daśledavańnie pakazała, što piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć raźvićcio kožnaha druhoha zachvorvańnia sardečna-sasudzistaj sistemy. Pytańniem zastajecca, što jość pryčynaj druhoj pałovy vypadkaŭ.

sierdiečno-sosudistaja sistiema sardečna-sasudzistaja sistema the cardiovascular system
Ilustracyjnaje fota. Krynica: Getty Images

Mižnarodnaje daśledavańnie, praviedzienaje Univiersiteckaj balnicaj Hamburh-Epiendorf i Centram inavacyj u halinie achovy zdaroŭja, pakazała, što takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak sardečny prystup, ateraskleroz abo insult, možna było b paźbiehnuć bolš čym u pałovy pacyjentaŭ.

Vyniki daśledavańnia apublikavanyja ŭ «Miedycynskim časopisie Novaj Anhlii».

Navukoŭcy praanalizavali danyja 112 kahortnych daśledavańniaŭ, jakija achapili 1,5 miljona čałaviek (54,1% — žančyny) ź siarednim uzrostam 54,4 hoda z 34 krain.

Vyniki pakazali, što zališniaja vaha, hipiertanija, padvyšany ŭzrovień chalesterynu, kureńnie i cukrovy dyjabiet majuć pramuju suviaź z bolš čym pałovaj vypadkaŭ sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ.

Tak, na praciahu 10 hadoŭ jany abumovili raźvićcio hetaha typu zachvorvańniaŭ u 57% mužčyn i 53% žančyn. Śmiarotnaść u 10-hadovaj pierśpiektyvie skłała 22% siarod mužčyn i 19% siarod žančyn.

Navukoŭcy adznačajuć, što atrymanyja vyniki byli niečakanymi, tak jak da hetaha ličyłasia, što nazvanyja piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć 75% sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ. Novyja vysnovy asabliva važnyja, bo śviedčać ab nieabchodnaści praviadzieńnia dalejšych daśledavańniaŭ dziela pošuku tłumačeńnia dla druhoj pałovy vypadkaŭ.

U kožnym razie, jak adznačajuć daśledčyki, atrymanyja vyniki śviedčać ab nieabchodnaści surjoznaha staŭleńnia da praviadzieńnia prafiłaktyčnych mierapryjemstvaŭ.

Zdarovy ład žyćcia, a taksama kantrol i lačeńnie nazvanych faktaraŭ ryzyki mohuć praduchilić raźvićcio takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak ateraskleroz ci sardečnaja niedastatkovaść.

Asabliva heta datyčyć karekciroŭki vysokaha cisku, jaki jość raspaŭsiudžanaj pryčynaj sardečnych prystupaŭ i insultaŭ.

Čytajcie jašče:

«Cichi zabojca». Jak abaranić siabie ad trambozu

Hetyja simptomy mohuć śviedčyć ab sardečnaj niedastatkovaści

Panizić arteryjalny cisk dapamohuć prostyja praktykavańni

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Potym budziem uspaminać Pryhožyna jak hieroja». Chakiery apublikavali mierkavanuju pierapisku Babiča i Piaskova1

«Potym budziem uspaminać Pryhožyna jak hieroja». Chakiery apublikavali mierkavanuju pierapisku Babiča i Piaskova

Usie naviny →
Usie naviny

U Niaśvižskim zamku pradajuć suvienir za $2,8 tysiačy1

Čynoŭniki naličyli, što za miažoj žyvie bolš za 3,5 miljona biełarusaŭ16

Rasijski vajskovy viertalot zranku biez nastupstvaŭ zalacieŭ u pavietranuju prastoru Polščy13

U Kamianieckim rajonie žančyna znajšła žalaziaku ŭ miascovym chlebie1

U Francyi zatrymali furu z bujnym hruzam «viasiołaha hazu». Za rulom byŭ biełarus

U Hrodnie kala Farnaha kaścioła zapuścili prajekcyjny piešachodny pierachod FOTY2

Stała viadoma, jak ciapier buduć vydavać italjanskija vizy10

Žychary Baraŭlan masava šukajuć u lesie draŭlanyja fihurki. Što za jany?3

Cichanoŭskaja: Ciapier nie čas handlavać z dyktatarami33

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Potym budziem uspaminać Pryhožyna jak hieroja». Chakiery apublikavali mierkavanuju pierapisku Babiča i Piaskova1

«Potym budziem uspaminać Pryhožyna jak hieroja». Chakiery apublikavali mierkavanuju pierapisku Babiča i Piaskova

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić