Zdaroŭje

Bolš za pałovu infarktaŭ i insultaŭ možna praduchilić — navukoŭcy

Vialikaje daśledavańnie pakazała, što piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć raźvićcio kožnaha druhoha zachvorvańnia sardečna-sasudzistaj sistemy. Pytańniem zastajecca, što jość pryčynaj druhoj pałovy vypadkaŭ.

sierdiečno-sosudistaja sistiema sardečna-sasudzistaja sistema the cardiovascular system
Ilustracyjnaje fota. Krynica: Getty Images

Mižnarodnaje daśledavańnie, praviedzienaje Univiersiteckaj balnicaj Hamburh-Epiendorf i Centram inavacyj u halinie achovy zdaroŭja, pakazała, što takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak sardečny prystup, ateraskleroz abo insult, možna było b paźbiehnuć bolš čym u pałovy pacyjentaŭ.

Vyniki daśledavańnia apublikavanyja ŭ «Miedycynskim časopisie Novaj Anhlii».

Navukoŭcy praanalizavali danyja 112 kahortnych daśledavańniaŭ, jakija achapili 1,5 miljona čałaviek (54,1% — žančyny) ź siarednim uzrostam 54,4 hoda z 34 krain.

Vyniki pakazali, što zališniaja vaha, hipiertanija, padvyšany ŭzrovień chalesterynu, kureńnie i cukrovy dyjabiet majuć pramuju suviaź z bolš čym pałovaj vypadkaŭ sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ.

Tak, na praciahu 10 hadoŭ jany abumovili raźvićcio hetaha typu zachvorvańniaŭ u 57% mužčyn i 53% žančyn. Śmiarotnaść u 10-hadovaj pierśpiektyvie skłała 22% siarod mužčyn i 19% siarod žančyn.

Navukoŭcy adznačajuć, što atrymanyja vyniki byli niečakanymi, tak jak da hetaha ličyłasia, što nazvanyja piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć 75% sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ. Novyja vysnovy asabliva važnyja, bo śviedčać ab nieabchodnaści praviadzieńnia dalejšych daśledavańniaŭ dziela pošuku tłumačeńnia dla druhoj pałovy vypadkaŭ.

U kožnym razie, jak adznačajuć daśledčyki, atrymanyja vyniki śviedčać ab nieabchodnaści surjoznaha staŭleńnia da praviadzieńnia prafiłaktyčnych mierapryjemstvaŭ.

Zdarovy ład žyćcia, a taksama kantrol i lačeńnie nazvanych faktaraŭ ryzyki mohuć praduchilić raźvićcio takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak ateraskleroz ci sardečnaja niedastatkovaść.

Asabliva heta datyčyć karekciroŭki vysokaha cisku, jaki jość raspaŭsiudžanaj pryčynaj sardečnych prystupaŭ i insultaŭ.

Čytajcie jašče:

«Cichi zabojca». Jak abaranić siabie ad trambozu

Hetyja simptomy mohuć śviedčyć ab sardečnaj niedastatkovaści

Panizić arteryjalny cisk dapamohuć prostyja praktykavańni

Kamientary

Ciapier čytajuć

Hamielčuka vyzvalili ad adkaznaści za ŭdzieł u pratestach praz toje, što ŭžo prajšło piać hadoŭ. Heta taki pieršy viadomy vypadak

Hamielčuka vyzvalili ad adkaznaści za ŭdzieł u pratestach praz toje, što ŭžo prajšło piać hadoŭ. Heta taki pieršy viadomy vypadak

Usie naviny →
Usie naviny

Palitviazień, jaki siadzieŭ z Eduardam Babarykam, nazvaŭ jaho «vielmi mocnym»

Mikoła Dziadok: Niehvałtoŭny supraciŭ nie pracuje, kali taki teror, jak u łukašenkaŭskaj Biełarusi13

Cichanoŭskaja: Heta było nie vyzvaleńnie, a departacyja7

Lidar Partyi zialonych raskazaŭ, jak jaho katavali ŭ SIZA i kałonii1

Sparyš: Statkievič pieranios infarkt3

Prajšła pres-kanfierencyja vyzvalenych palitviaźniaŭ3

Biełaruscy za miažoj pisali z numara zatrymanaha znajomaha

«Mikoła źnik, a zmahary jaho navat nie šukajuć». U infarmacyjnaj śpiecapieracyi biełaruskich słužbaŭ źmianilisia akcenty10

Litva dazvoliła mašynam ź biełaruskimi numarami, jakija viartajucca ŭ Biełaruś, pierasiakać svaju miažu2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Hamielčuka vyzvalili ad adkaznaści za ŭdzieł u pratestach praz toje, što ŭžo prajšło piać hadoŭ. Heta taki pieršy viadomy vypadak

Hamielčuka vyzvalili ad adkaznaści za ŭdzieł u pratestach praz toje, što ŭžo prajšło piać hadoŭ. Heta taki pieršy viadomy vypadak

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić