Zdaroŭje

Bolš za pałovu infarktaŭ i insultaŭ možna praduchilić — navukoŭcy

Vialikaje daśledavańnie pakazała, što piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć raźvićcio kožnaha druhoha zachvorvańnia sardečna-sasudzistaj sistemy. Pytańniem zastajecca, što jość pryčynaj druhoj pałovy vypadkaŭ.

sierdiečno-sosudistaja sistiema sardečna-sasudzistaja sistema the cardiovascular system
Ilustracyjnaje fota. Krynica: Getty Images

Mižnarodnaje daśledavańnie, praviedzienaje Univiersiteckaj balnicaj Hamburh-Epiendorf i Centram inavacyj u halinie achovy zdaroŭja, pakazała, što takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak sardečny prystup, ateraskleroz abo insult, možna było b paźbiehnuć bolš čym u pałovy pacyjentaŭ.

Vyniki daśledavańnia apublikavanyja ŭ «Miedycynskim časopisie Novaj Anhlii».

Navukoŭcy praanalizavali danyja 112 kahortnych daśledavańniaŭ, jakija achapili 1,5 miljona čałaviek (54,1% — žančyny) ź siarednim uzrostam 54,4 hoda z 34 krain.

Vyniki pakazali, što zališniaja vaha, hipiertanija, padvyšany ŭzrovień chalesterynu, kureńnie i cukrovy dyjabiet majuć pramuju suviaź z bolš čym pałovaj vypadkaŭ sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ.

Tak, na praciahu 10 hadoŭ jany abumovili raźvićcio hetaha typu zachvorvańniaŭ u 57% mužčyn i 53% žančyn. Śmiarotnaść u 10-hadovaj pierśpiektyvie skłała 22% siarod mužčyn i 19% siarod žančyn.

Navukoŭcy adznačajuć, što atrymanyja vyniki byli niečakanymi, tak jak da hetaha ličyłasia, što nazvanyja piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć 75% sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ. Novyja vysnovy asabliva važnyja, bo śviedčać ab nieabchodnaści praviadzieńnia dalejšych daśledavańniaŭ dziela pošuku tłumačeńnia dla druhoj pałovy vypadkaŭ.

U kožnym razie, jak adznačajuć daśledčyki, atrymanyja vyniki śviedčać ab nieabchodnaści surjoznaha staŭleńnia da praviadzieńnia prafiłaktyčnych mierapryjemstvaŭ.

Zdarovy ład žyćcia, a taksama kantrol i lačeńnie nazvanych faktaraŭ ryzyki mohuć praduchilić raźvićcio takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak ateraskleroz ci sardečnaja niedastatkovaść.

Asabliva heta datyčyć karekciroŭki vysokaha cisku, jaki jość raspaŭsiudžanaj pryčynaj sardečnych prystupaŭ i insultaŭ.

Čytajcie jašče:

«Cichi zabojca». Jak abaranić siabie ad trambozu

Hetyja simptomy mohuć śviedčyć ab sardečnaj niedastatkovaści

Panizić arteryjalny cisk dapamohuć prostyja praktykavańni

Kamientary

Ciapier čytajuć

U 2021 hodzie vypusknica admoviłasia pacisnuć ruku Hihinu na ŭručeńni dypłoma. Ciapier BDU nie choča jaho paćviardžać9

U 2021 hodzie vypusknica admoviłasia pacisnuć ruku Hihinu na ŭručeńni dypłoma. Ciapier BDU nie choča jaho paćviardžać

Usie naviny →
Usie naviny

Pry jakoj tempieratury ŭ transparcie abaviazanyja ŭklučać kandycyjaniery?1

U Biełarusi stvarajuć Akademiju nacyjanalnaj adukacyi20

«Adčuvańnie, što trymaješ u rukach žele». U Minsku ciapier možna schadzić u hości da źviarkoŭ, jakija vielmi lubiać ludziej

Histaryčnyja +40,4°C u Pinsku — heta tolki razahreŭ. Biełaruś uvachodzić u novuju klimatyčnuju eru i na vačach stanie lesastepam14

U Babrujsku śpioka siońnia dniom rezka źmianiłasia na niepahadź FOTY i VIDEA2

«U basiejnach stojačy miesca niama». Minčuki rvanuli na plažy i ŭ akvazony — i zastalisia rasčaravanyja2

Siońnia ŭnačy nad Biełaruśsiu ŭzydzie Kłubničny Miesiac. Čamu jaho tak nazyvajuć?

«Šturmy ŭ kredyt». Čym adroźnivajecca front u spravazdačach rasijskaha Hienštaba ad realnaści9

Upieršyniu za čas nazirańniaŭ tempieratura pavietra ŭ Biełarusi pierakročyła +40°C6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U 2021 hodzie vypusknica admoviłasia pacisnuć ruku Hihinu na ŭručeńni dypłoma. Ciapier BDU nie choča jaho paćviardžać9

U 2021 hodzie vypusknica admoviłasia pacisnuć ruku Hihinu na ŭručeńni dypłoma. Ciapier BDU nie choča jaho paćviardžać

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić