Zdaroŭje

Bolš za pałovu infarktaŭ i insultaŭ možna praduchilić — navukoŭcy

Vialikaje daśledavańnie pakazała, što piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć raźvićcio kožnaha druhoha zachvorvańnia sardečna-sasudzistaj sistemy. Pytańniem zastajecca, što jość pryčynaj druhoj pałovy vypadkaŭ.

sierdiečno-sosudistaja sistiema sardečna-sasudzistaja sistema the cardiovascular system
Ilustracyjnaje fota. Krynica: Getty Images

Mižnarodnaje daśledavańnie, praviedzienaje Univiersiteckaj balnicaj Hamburh-Epiendorf i Centram inavacyj u halinie achovy zdaroŭja, pakazała, što takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak sardečny prystup, ateraskleroz abo insult, možna było b paźbiehnuć bolš čym u pałovy pacyjentaŭ.

Vyniki daśledavańnia apublikavanyja ŭ «Miedycynskim časopisie Novaj Anhlii».

Navukoŭcy praanalizavali danyja 112 kahortnych daśledavańniaŭ, jakija achapili 1,5 miljona čałaviek (54,1% — žančyny) ź siarednim uzrostam 54,4 hoda z 34 krain.

Vyniki pakazali, što zališniaja vaha, hipiertanija, padvyšany ŭzrovień chalesterynu, kureńnie i cukrovy dyjabiet majuć pramuju suviaź z bolš čym pałovaj vypadkaŭ sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ.

Tak, na praciahu 10 hadoŭ jany abumovili raźvićcio hetaha typu zachvorvańniaŭ u 57% mužčyn i 53% žančyn. Śmiarotnaść u 10-hadovaj pierśpiektyvie skłała 22% siarod mužčyn i 19% siarod žančyn.

Navukoŭcy adznačajuć, što atrymanyja vyniki byli niečakanymi, tak jak da hetaha ličyłasia, što nazvanyja piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć 75% sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ. Novyja vysnovy asabliva važnyja, bo śviedčać ab nieabchodnaści praviadzieńnia dalejšych daśledavańniaŭ dziela pošuku tłumačeńnia dla druhoj pałovy vypadkaŭ.

U kožnym razie, jak adznačajuć daśledčyki, atrymanyja vyniki śviedčać ab nieabchodnaści surjoznaha staŭleńnia da praviadzieńnia prafiłaktyčnych mierapryjemstvaŭ.

Zdarovy ład žyćcia, a taksama kantrol i lačeńnie nazvanych faktaraŭ ryzyki mohuć praduchilić raźvićcio takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak ateraskleroz ci sardečnaja niedastatkovaść.

Asabliva heta datyčyć karekciroŭki vysokaha cisku, jaki jość raspaŭsiudžanaj pryčynaj sardečnych prystupaŭ i insultaŭ.

Čytajcie jašče:

«Cichi zabojca». Jak abaranić siabie ad trambozu

Hetyja simptomy mohuć śviedčyć ab sardečnaj niedastatkovaści

Panizić arteryjalny cisk dapamohuć prostyja praktykavańni

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Hetaja partyja prajhranaja». Biełaruskija daśledčyki — pra toje, u što pieratvaryłasia Akademija navuk4

«Hetaja partyja prajhranaja». Biełaruskija daśledčyki — pra toje, u što pieratvaryłasia Akademija navuk

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka nie pryjechaŭ na śviatkavańnie Dnia dziaržaŭnaj simvoliki — zamiest siabie adpraviŭ Turčyna5

«Łukašenka sakretna vyzvaliŭ «firmu» syna ad padatkaŭ». Belpol vypuściŭ rasśledvańnie pra Prezidencki spartyŭny kłub11

Volha Łojka prapanavała «zakon Cichanoŭskaj» dla čynoŭnikaŭ i patłumačyła, što heta takoje9

Pa Minsku siońnia niasuć čyrvona-zialony ściah daŭžynioj 500 mietraŭ. Dziela hetaha pierakryli praśpiekt Pieramožcaŭ21

Zialenski adkazaŭ na prapanovu Pucina ab pieramovach

Tvar HUBAZiKa pachvaliłasia miedalom «Za zasłuhi pierad śpiecnazam» z emblemaj Rashvardyi. Jaho možna kupić za 40 rubloŭ10

«Pryhažość sa šnarami»: ukrainski Playboy zrabiŭ śpiecprajekt sa skalečanymi žančynami2

Bondarava bje tryvohu: u Babrujsku Lenin pakryŭsia ćvillu, a na administracyju paviesili «BČB-arnamient» ź dziaržściaha12

«Zamiest «białki» napisana pra niejkich vaviorak». Maładaja nastaŭnica vykładaje chimiju na biełaruskaj movie i raskazvaje, jak jano22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Hetaja partyja prajhranaja». Biełaruskija daśledčyki — pra toje, u što pieratvaryłasia Akademija navuk4

«Hetaja partyja prajhranaja». Biełaruskija daśledčyki — pra toje, u što pieratvaryłasia Akademija navuk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić