Mierkavańni1818

Frydman: Los Asada pakazvaje, što Łukašenku «arešniki» nie dapamohuć

Pryvid zrynutaha dyktatara Bašara Asada ŭžo chodzić pa pałacach Łukašenki i Pucina, piša ahladalnik Alaksandr Frydman. 

Alaksandr Łukašenka 9—10 śniežnia 2003 hoda z aficyjnym vizitam naviedaŭ Siryjskuju Arabskuju Respubliku. U Damasku adbylisia jaho pieramovy z Bašaram Asadam 

Paśla krušeńnia dyktatury Bašara Asada budučynia Siryi vyhladaje zmročna, piša Frydman. 

«Jana maje ŭsie šancy zahraznuć na hady ŭ kryvavym bałocie hramadzianskaj vajny i pieratvarycca ŭ «novuju Liviju». Tak što za radaściu ŭ Chomsie, Damasku i Alepa vielmi chutka rušyć uśled praćvieražeńnie, a ŭ Jeŭropu nakirujucca natoŭpy biežancaŭ, jakich u hety raz u ES, vierahodna, nie puściać», — miarkuje analityk.

Jon zaŭvažaje, što krach Asada nanosić surjozny ŭron maskoŭska-tehieranskaj «vosi zła». 

Pavodle słoŭ Frydmana, ambicyjny fundamientaliscki Iran paŭstaŭ słaboj rehijanalnaj dziaržavaj, a razhrom iranskaha pasolstva ŭ Damasku moža stać pradvieśnikam epachalnych pieramien u samoj Isłamskaj Respublicy, režym jakoj trymajecca na štykach Korpusa vartavych isłamskaj revalucyi i inšych karnych padraździaleńniaŭ.

Maskva ž paciarpieła, mabyć, samaje hučnaje źniešniepalityčnaje paražeńnie za miežami postsavieckaj prastory z časoŭ vojnaŭ u Juhasłavii i jašče raz nahladna pakazała, što źjaŭlajecca tyhram, ale papiarovym tyhram, piša Frydman.

Analityk ličyć krach Asada znakavym dla inšych dyktataraŭ.

«Los Asada (niezaležna ad taho, zahinuŭ jon u avijakatastrofie ci stanie «novym Janukovičam») jašče raz paćviardžaje, što chod majatnika historyi možna zapavolić (jak heta robić Pucin usie apošnija hady), ale jaho nielha spynić. Pucin i Łukašenka nikoli nie zrazumiejuć hetuju prostuju aksijomu. Jany mohuć i dalej zapasacca «arešnikami», ale «arešniki» nie vyhaniać ź ich rezidencyj pryvidu… pryvidu zrynutaha dyktatara Bašara Asada», — dadaje Frydman.

Kamientary18

  • Anatol Starkoŭ
    08.12.2024
    Kali ŭkrainskaja, ci nataŭskaja armija pojdzie, to ničoha nie dapamoža, ale ci pojduć jany.
  • faddah ter stefanos
    08.12.2024
    sabacy sabačy našyjnik
  • Letucieńni
    08.12.2024
    Boža, jaki šče "majatnik historyi"? Sučasny śviet pracuje tak, što ciamny dyktatar z łajalnym atačeńniem moža kiravać udziačnym nasielnictvam da śmierci, kali jano nie navažycca vyzvalicca. I apošniaje ruskamirnym nie śviecić, bo ruskamirnyja siabie nie vyzvalajuć.

Ciapier čytajuć

«Ja tak daloka zabrałasia. Škada tolki, što nie mahu pakazać heta tatu». Jak žyvie dačka Paŭła Šaramieta praz 10 hadoŭ paśla jaho hibieli6

«Ja tak daloka zabrałasia. Škada tolki, što nie mahu pakazać heta tatu». Jak žyvie dačka Paŭła Šaramieta praz 10 hadoŭ paśla jaho hibieli

Usie naviny →
Usie naviny

Siarhiej byŭ u Połacku bieź miesca žycharstva. Majomaści nie mieŭ nijakaj, to syn praz sud vybivaŭ chacia b baćkaŭ vajskovy zarobak2

Epocha «viečnych zvalnieńniaŭ» — ekśpierty patłumačyli novuju stratehiju ŭ IT-siektary6

U Barysavie razborki za syna skončylisia panažoŭščynaj

Na miažy ź Biełaruśsiu Ukraina stvaraje «kiłzonu»10

Dvuch amierykancaŭ pierabłytali ŭ radzilni — jany daviedalisia pra heta vypadkova praz 36 hadoŭ3

Dzie ŭ Jeŭropie najbolš vyraśli prodažy žylla ŭ 2025 hodzie1

Biełaruskaja dyzajnierka jechała ŭ padarožža ŭ Hruziju — ale na trasie pad Varoniežam jaje zatrymali z narkotykami4

MAZ pakazaŭ novyja aŭto dla aeraporta4

Na poli z cukrovymi burakami pad Puchavičami hulaŭ zubr1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja tak daloka zabrałasia. Škada tolki, što nie mahu pakazać heta tatu». Jak žyvie dačka Paŭła Šaramieta praz 10 hadoŭ paśla jaho hibieli6

«Ja tak daloka zabrałasia. Škada tolki, što nie mahu pakazać heta tatu». Jak žyvie dačka Paŭła Šaramieta praz 10 hadoŭ paśla jaho hibieli

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić