Śviet3030

Pucin nazvaŭ umovu, kali Rasija nie budzie pretendavać na Adesu i inšyja ŭkrainskija harady

Što mahło pieraduchilić pačatak poŭnamaštabnaha ŭvarvańnia i što moža zrabić budučaje mirnaje pahadnieńnie z Ukrainaj bolš tryvałym, raspavioŭ «Kommiersant» pavodle nibyta atrymanych insajdaŭ z zakrytaj sustrečy Pucina. 

Prezident Rasii Uładzimir Pucin. Fota: Maxim Shemetov / Pool Photo via AP

Prezident Rasii Uładzimir Pucin na zakrytaj častcy źjezda RSPP (Rasijski sajuz pramysłoŭcaŭ i pradprymalnikaŭ) 18 sakavika nibyta skazaŭ, što pryznańnie Kryma ŭ składzie RF, a taksama aŭtanomii Łuhanskaj i Danieckaj respublik mahło praduchilić pačatak vajny. Śpiecyjalny karespandent «Kommiersanta» Andrej Kaleśnikaŭ śćviardžaje, što jamu pra heta raspaviali ŭdzielniki sustrečy.

Ciapier na pieramovach pa ŭkrainskim urehulavańni, pavodle toj ža krynicy, havorka idzie pra toje, što terytoryi, akupavanyja rasijanami, zastanucca Rasii.

Taksama Maskva moža zapatrabavać pryznać rasijskimi Krym, Sievastopal, ŁNR, DNR, Chiersonskuju i Zaparožskuju vobłaści.

I voś kali heta adbudziecca «ŭ najbližejšy čas», to Rasija nie stanie pretendavać na Adesu i inšyja ŭkrainskija terytoryi, pieradaje «Kommiersant», imavierna, arhanizavany źliŭ słoŭ Pucina.

Kamientary30

  • putler iłžec i złačyniec
    19.03.2025
    Skazaŭ toj samy chto ŭ 2008 klaŭsia što ŭ Maskovii niama terateryjalnych pytańniaŭ da Ukrainy, što Krym — heta Ukraina; chto padpisvaŭ ŭłasnymi kryvavymi rukami mižnarodnyja damovy z Ukrainaj ab miežach, dzie Krym, Łuhansk, Danieck, Zaparožža, Chierson i hd, pryznavalisia terytoryjaj Ukrainy.
    Ŭ 2014 klaŭsia što rasiejskich vojskaŭ va ukrainskim Krymu niama.
    Ŭ tym ža 2014 i dalej klaŭsia što vam Ukrainie niama rasiejskich vojskaŭ, što na bambasie vajujuć šachiary, a rasiejskuju zbroju i Buki možna kupić ŭ vajentorhu.
    Toj samy chto jašče 20 lutaha 2014 daŭ zahad ab akupacyi Krymu. Pry hetym rychtavaŭsia da akupacyi Krymu jak mieńš z 2008 hodu.
    Toj samy kryvadušnik i iłžec jaki admaŭlaje Ukrainu jak krainu, a ukraincaŭ jak narod. I toj samy chto maryć ab poŭnaj likvidacyi suvierenitetu ŭsich krain jakija kali niebudź pa niaščaści znachodzilisia ŭ składzie klataj rasiejskaj impieryi i klataha radzianskaha chaŭrusu.
  • Ch
    19.03.2025
    Słavy i abiacanki chłusa, kryvadušnika, mižnarodnaha złačyncy i mańjaka.
  • nie taki, jak jość
    19.03.2025
    Adzin trapny streł vyrašyŭ by šmat prablem

Ciapier čytajuć

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni6

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Usie naviny →
Usie naviny

U Vjetnamie znajšli piačoru z vadaspadam vyšynioj 350 mietraŭ

«Jaŭnym chulihanam na darozie nie miesca!» Kubrakoŭ apałčyŭsia na matacyklistaŭ2

Bialacki: Sankcyi zdymać nie para, pakul idzie vajna i praciahvajucca represii36

Biełaruś na majskija śviaty stała dla rasijan daražejšaj za Turcyju10

«Nie saromiejciesia pakazvać aktyŭnych partyjcaŭ». Hałoŭny ideołah Łukašenki zaklikaŭ moładź «Biełaj Rusi» być śmialejšymi ŭ sacsietkach7

Irłandziec, da jakoha małaja Cichanoŭskaja jeździła ŭ 1990-ja: «Kali b niechta skazaŭ, što adnoje z hetych dziaciej stanie palitykam, ja b pakazaŭ na Śvietu»23

«Pra ciažarnaść viedali tolki jana i jaje chłopiec». Stali viadomyja padrabiaznaści historyi ź miortvym niemaŭlom, znojdzienym u Baranavičach u pakiecie

Zubru kala trasy M1 dadaduć śpiecefiektaŭ i prysvojać imia3

Fejsbuk-staronku Mikoły Statkieviča pryznali «ekstremisckaj»2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni6

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić