Joj było 75 hadoŭ.

U 1971 hodzie paśla zakančeńnia architekturnaha fakulteta BPI (ciapier BNTU) Ł. Śmirnova pryjšła na pracu ŭ «BIEŁNDIIhradaŭnictva». Hetaj arhanizacyi jana pryśviaciła praktyčna ŭsio svajo prafiesijnaje žyćcio. Pačynała šarahovym architektaram, zatym, padymajučysia pa prystupkach karjernaj leśvicy, stała namieśnikam dyrektara instytuta, prapracavaŭšy na hetaj pasadzie doŭhi čas, pišuć Minsk-naviny.
Jana aŭtar amal 50 horadabudaŭničych prajektaŭ i navukova-daśledčych rabot. Była aŭtaram, suaŭtaram abo kiraŭnikom kalektyvaŭ pry raspracoŭcy hienieralnych płanaŭ Viciebska, Pastaŭ, Biahomla, vykananych u 1970-ch, abłasnych centraŭ respubliki (Brest, Mahiloŭ, Hrodna, Homiel, Viciebsk), vykananych u 2003-m. Z bolš poźnich — hienieralny płan novaha horada enierhietykaŭ Astraŭca (2009). Heta tolki nievialikaja častka jaje tvorčaj spadčyny.
U adnym ź intervju Ł. Śmirnova nazyvała adnoj sa svaich samych pamiatnych i lubimych rabot prajekt rehienieracyi histaryčnaha centra Viciebska (1985).
Ciapier čytajuć
«Pa-biełarusku «Słana» Filipienki nabyvali bolš achvotna, čym pa-rusku». Jakija knihi siońnia ŭ topie? Intervju z kiraŭnicaj vydaviectva Gutenberg Publisher
«Pa-biełarusku «Słana» Filipienki nabyvali bolš achvotna, čym pa-rusku». Jakija knihi siońnia ŭ topie? Intervju z kiraŭnicaj vydaviectva Gutenberg Publisher
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
Kamientary