Heta pieśnia na baškirskaj movie zavirusiłasia ŭ śviecie. Ale i vyklikała dyskusiju va Ukrainie
Pieśnia baškirskaha hurta navat zaniała pieršaje miesca ŭ Apple Music va Ukrainie. Pry hetym akazałasia, što adzin ź jaho ŭdzielnikaŭ padtrymlivaje ahresiju Rasii. Ale aburany i rasijskija šavinisty.

Trek «Homay» baškirskaha hurta Ay Yola vyjšaŭ 14 sakavika i sabraŭ miljony prasłuchoŭvańniaŭ. Jon chutka ŭvarvaŭsia ŭ muzyčnyja čarty: uvajšoŭ u top-10 u Rasii, top-5 va Uźbiekistanie i Azierbajdžanie, zaniaŭ pieršaje miesca ŭ Kazachstanie i atrymaŭ šyrokuju papularnaść u Turcyi i šerahu jeŭrapiejskich krain.
Pieśnia padniałasia ŭ top-5 suśvietnaha rejtynhu Shazam, abahnaŭšy kampazicyju Łedzi Hahi «Abracadabra». U TikTok štodnia źjaŭlajecca mnostva rolikaŭ pad hety trek na baškirskaj movie.
Va Ukrainie «Homay» niečakana zaniaŭ pieršaje miesca pa prasłuchoŭvańniach u Apple Music, što vyklikała haračyja abmierkavańni ŭ sacsietkach.

Što za hurt
Hurt Ay Yola byŭ stvorany ŭ 2024 hodzie. Nazva pierakładajecca jak «Zakony suśvietu» abo «Kodeks śvietabudovy». U jaho składzie try ŭdzielniki. Zasnavalnik kalektyvu Rusłan Šajchitdzinaŭ, a vakalistka — jaho dačka Adel. Da stvareńnia Ay Yola jana razam z baćkam pracavała ŭ prajekcie Musume, dzie vykonvała pieśni na ruskaj i anhlijskaj movach. U 2019 hodzie abodva ŭdzielničali ŭ šou «Pieśni» na TNT.
Treci ŭdzielnik — zasłužany artyst Baškartastana multyinstrumientalist Rynat Ramazanaŭ. Jon ihraje na kurai (doŭhaj flejcie) i vykonvaje častku vakalnych partyj.
Pra što pieśnia
Na praciahu 10 miesiacaŭ hurt pracavaŭ nad albomam «Urał-Batyr», natchnionym adnajmiennym baškirskim epasam. Relizy vychodzili pastupova, jak epizody sieryjała. Pieršy trek, «Batyr» («Vołat»), źjaviŭsia 21 lutaha. «Homay» — druhaja kampazicyja alboma, i mienavita jana stała virusnaj. Treciaja pieśnia, «Ugez» («Byk»), vyjšła 4 krasavika.
Pieśnia «Homay» raspaviadaje pra hierainiu epasu — dziaŭčynu Chumaj, jakaja moža pieratvaracca ŭ lebiedzia. Jana — dačka sonca i ŭładara niabiesnych ptušak Samrau, zachavalnica čaroŭnaha miača i kania Akbuzata, paśla — paplečnica i žonka vołata Urała.
Mienavita Chumaj doryć Urału mieč i kania, pakazvaje šlach da krynicy žyvoj vady. U finale epasu Urał, śmiarotna paranieny, znachodzić krynicu, ale admaŭlajecca pić i achviaruje jaje dziela vyratavańnia čałaviectva. Paśla jaho śmierci Chumaj pieratvarajecca ŭ lebiedzia nazaŭždy.
U pieśni Chumaj adlustroŭvajecca jak ptuška ščaścia, jakaja nie biare šlub z čužyncami i zastajecca viernaj tradycyjam svajoj ziamli. U tekście pravodzicca paralel pamiž Chumaj i sučasnymi baškirskimi dziaŭčatami, jakich nazyvajuć «zoračkami Chumaj». U falkłory jana ličycca zastupnicaj žančyn i dziaciej.
Čamu pieśnia stała takoj papularnaj — pytańnie adkrytaje. Niekatoryja ekśpierty miarkujuć, što adyhrali rolu ałharytmy stryminhavych płatform. Inšyja — što pryčyna va ŭniviersalnaści vobrazu hieraini epasu, jaki ŭ roznych interpretacyjach isnuje ŭ iranskaj i arabskaj mifałohii, a taksama ŭ arabizavanaj mifałohii narodaŭ Siaredniaj Azii. Najbolš viadomy vobraz — ptuška-fieniks.
Vakoł čaho dyskusija
Źjaŭleńnie pieśni na viaršyni ŭkrainskaha čarta Apple Music vyklikała burnuju reakcyju ŭ sacsietkach.
Asabliva — paśla taho, jak stała viadoma, što ŭdzielnik hurta Rynat Ramazanaŭ źbiraŭ srodki dla patreb rasijskaj armii, a jaho brat ź listapada 2023 hoda prymaje ŭdzieł u vajnie suprać Ukrainy.
Cikava, što rasijskija Z-błohiery i šavinisty raskrytykavali Ay Yola za vykarystańnie niaruskaha etničnaha matyvu i baškirskaj movy, abvinavaciŭšy hrupu va ŭtojenym sieparatyźmie. U toj ža čas niekatoryja baškiry paprakajuć salistku ŭ ruskim akcentie, ličačy jaje vykanańnie niedastatkova aŭtentyčnym.
Na fonie šumichi hurt imkniecca manietyzavać pośpiech. Jon pačaŭ vystupać na karparatyŭnych mierapryjemstvach, prosiačy za adzin karotki vystup kala 8,5-9 tysiač dalaraŭ.
Što za «Sihma boj»? Hetaj virusnaj pieśniaj zaniepakoilisia ŭ Jeŭraparłamiencie
Pieśnia, jakaja virusicca ŭ biełaruskim tyktoku, akazałasia saŭndtrekam da prapahandysckaha sieryjała pra vajnu
«Jak ja ciabie mahła adpuścić u hety žachlivy boj?» Ała Puhačova vypuściła dźvie pieśni pra vajnu
Maładyja baškiry fatahrafujucca to z nacyjanalnym ściaham, to z rasijskim impierskim. I prosiać prabačeńnia — va ŭsich pa čarzie
«Tak, ja ŭciok. Inakš — turma, 15 hadoŭ». Baškirski śpiavak Ałtynaj Valitaŭ źjechaŭ z Rasii
Kamientary