U vadajomie kala vioski Tarasava na pavierchni vady bačna miortvych rybin, a niepryjemny pach adčuvajecca na vialikaj adlehłaści. Ekałahičnyja słužby ŭžo adreahavali: byli ŭziaty proby vady dla łabaratornych daśledavańniaŭ, piša pristalica.by.

Dla razboru situacyi była stvorana kamisija z pradstaŭnikoŭ Ždanovickaha sielvykankama, rajonnaj inśpiekcyi achovy pryrody, vieterynarnaj słužby i pradstaŭnikoŭ ahrakambinata «Ždanovičy», jaki karystajecca hetym učastkam.
Pavodle słoŭ namieśnika dyrektara pradpryjemstva Alaksieja Piatrušy, hibiel ryby časta adbyvajecca letam, kali doŭha trymajecca vysokaja tempieratura. U hetym hodzie śpiakota pryjšła krychu paźniej, ale nastupstvy akazalisia padobnymi.
Rajvykankam daručyŭ ahrakambinatu arhanizavać ačystku vadajoma i vyvaz miortvaj ryby. Pracaŭniki pradpryjemstva ŭžo pačali pracu na miescy.

Pryčyny zdareńnia pakul nie vyśvietlenyja. U rajonnaj inśpiekcyi pryrodnych resursaŭ zajavili, što rabić vysnovy jašče rana — dakładnyja źviestki źjaviacca tolki paśla łabaratornych analizaŭ. Śpiecyjalisty prosiać nasielnictva pačakać vynikaŭ ekśpiertyzy.
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

Kamientary