Ekanomika77

Minpram pravioŭ «razbor palotaŭ» na biełaruskich hihantach pramysłovaści. Chvalicca asabliva niama čym

Ministerstva pramysłovaści Biełarusi karaje kiraŭnikoŭ šerahu bujnych dziaržaŭnych pradpryjemstvaŭ za toje, što jany nie vykanali płany pa eksparcie, inviestycyjach i rentabielnaści. Vydańnie «Lusterka» pry dapamozie arhanizacyi «Biełpoł» atrymała ŭnutranyja dakumienty Minprama za listapad 2025 hoda, jakija heta paćviardžajuć.

Na Minskim traktarnym zavodzie. Fota: «Naša Niva»

Z materyjałaŭ vynikaje, što ministerstva vielmi niezadavolenaje vynikami pracy kiraŭnikoŭ viadučych chołdynhaŭ. Asnoŭnaja pryčyna nakładzienych na ich spahnańniaŭ — pravał pa klučavych pakazčykach, jakija ŭrad davioŭ jašče na pačatku hoda.

Asabliva surova pakarali kiraŭnictva Minskaha traktarnaha zavoda. Hienieralnamu dyrektaru MTZ Siarhieju Aŭramienku prapanavali abjavić vymovu za niedavykanańnie płanaŭ pa eksparcie, rentabielnaści prodažaŭ i inviestycyjach u asnoŭny kapitał. U dakumiencie taksama adznačajecca, što haspadarnik niedastatkova efiektyŭna pracavaŭ nad dvuma inviestycyjnymi prajektami ŭ Rasii — u Krasnadarskim krai i Tatarstanie. U vyniku jaho i inšych słužbovych asob z kiraŭnictva MTZ pazbavili ŭsich nadbavak i premij za kastryčnik 2025 hoda.

Vymovu atrymaŭ i kiraŭnik «Mahiloŭliftmaša» Rusłan Strachar — taksama za pravalnuju pracu z ekspartam.

Šerahu inšych kiraŭnikoŭ vyniesienyja zaŭvahi. Siarod tych, kaho pakarali za zryŭ ekspartnych płanaŭ — hienieralny dyrektar BIEŁAZa Siarhiej Lesin, kiraŭnik «Biełkamunmaša» Taras Muroh i dyrektar MAZa Valeryj Ivankovič.

Asobna adznačajecca, što kiraŭnictva Minskaha matornaha zavoda (MMZ), Biełaruskaha mietałurhičnaha zavoda (BMZ) i Barysaŭskaha zavoda aŭtatraktarnaha elektraabstalavańnia (BATE) atrymała vymovy nie tolki za ekspart:

  • kiraŭnik MMZ Alaksandr Batvińnik — za pravał inviestycyjnych płanaŭ;
  • hiendyrektar BMZ Dźmitryj Korčyk — za prablemy z rentabielnaściu i čystaj prybytkovaściu;
  • kiraŭnik BATE Alaksandr Marčanka — za praźmiernaje nazapašvańnie pradukcyi na składach.

U dadatkach da dakumientaŭ pryviedzienyja paraŭnańni pamiž płanavymi pakazčykami i realnymi vynikami za studzień—vierasień 2025 hoda. Jany śviedčać pra surjoznyja prablemy:

  • «Atłant» pavinien byŭ vypuścić 225 tysiač pralnych mašyn, ale zrabiŭ tolki 89 104.
  • «Haryzont» i «Viciaź» sumarna płanavali try miljony televizaraŭ, a zrabili mienš za dva.
  • MTZ pavinien byŭ vypuścić 33 767 traktaroŭ, ale zrabiŭ 26 260; pa eksparcie pravał jašče bolšy — zamiest amal 28 tysiač pradali tolki 16 834.
  • MAZ vypuściŭ 5010 hruzavikoŭ pry płanie ŭ 6966.
  • BMZ płanavaŭ ekspartavać 240 tysiač ton prakatu na rynki «dalniaj duhi», a realna atrymałasia tolki 35 tysiač.

U dakumientach taksama nazyvajucca pradpryjemstvy, jakija pracujuć sa stratami:

  • «Amkador»;
  • «Homsielmaš»;
  • «Babrujskahramaš»;
  • stankabudaŭničy zavod imia Kirava;
  • «Atłant»;
  • «Biełdžy».

Minpram adznačaje, što ŭ mnohich zavodaŭ rezka pavialičylisia zapasy hatovaj pradukcyi — u tym liku ŭ MTZ, MAZa, «Biełkamunmaša», «Atłanta», «Homsielmaša» i inšych. Heta śviedčyć pra pieravytvorčaść i ciažkaści z realizacyjaj.

Takim čynam, dakumienty pakazvajuć maštab sistemnych prablem u biełaruskaj pramysłovaści i śviedčać pra žorstkaje reahavańnie ŭładaŭ na nievykanańnie płanaŭ.

Kamientary7

  • Baradzied
    11.12.2025
    Dokumienty pokazyvajut, čto industrialnaja epocha prošła, i sovriemiennuju ekonomiku na starych sovietskich zavodach nie sdiełaješ, t. k. tam nie formirujetsia dostatočno bolšoj kapitał. Eto žielezo tiepieŕ nikomu nie nužno v bolšich količiestvach, i nikto nie staniet płatiť za nieho bolšije dieńhi, obieśpiečivajuŝije bolšoj navar. Vsie ich zavody i milliard dołłarov nie stojat.
  • FV
    11.12.2025
    Baradzied, nu tut možno i sohłašatsia i nie sohłašatsia. Vsie ravno budut nužny chołodilniki i traktora, no siejčas ich naučiliś očień diešievo proizvodiť kitajcy. A tak, proizvodstvo nieobochodimo , a to kohda odno IT i eto nie vyražajetsia v žielezie takaja konstrukcija naviernoje vsie žie chrupka. V obŝie nado rabotať i tohda budiet poniatno, no siejčas tolko sovieŝanija i hłupyje riešienija poroj
  • still
    11.12.2025
    To bok dyrektary vyrašyli rabić nie jak raniej i nie zamarožvać aktyvy ŭ vyhladzie poŭnych nieraspradanych składoŭ, za što atrymali ŭ tyk?

Ciapier čytajuć

U Słucku žančynu aštrafavali za pakinutyja kala śmietnicy dobraje adzieńnie i linoleum. Ludzi nie vytrymali, daviedaŭšysia pra heta18

U Słucku žančynu aštrafavali za pakinutyja kala śmietnicy dobraje adzieńnie i linoleum. Ludzi nie vytrymali, daviedaŭšysia pra heta

Usie naviny →
Usie naviny

19‑hadovaja rasijanka zasvoiła biełaruskuju lepš za mnohich biełarusaŭ i ciapier maryć pra sini pašpart zamiest čyrvonaha22

Pačobut kuplaŭ kavun. Akazałasia, ich vyroščvaje i pradaje siamja represavanych. Žančyna raspłakałasia24

Miadźviedziaŭ u Biełarusi stanovicca ŭsio bolej — voś u jakich rajonach najpierš4

«Čas, jaki patrabuje nadzvyčajnaj aściarožnaści». Polski vunderkind, jaki staŭ hałoŭnym navukoŭcam OpenAI, patłumačyŭ, čamu mienavita zaraz ŠI moža vyrvacca z-pad kantrolu8

Biełarusy adkryli ŭ Polščy pieršuju biełaruskuju hiniekałahičnuju kliniku. Nakolki paśpiachova?5

Smartfony koštam mienš za 100 dalaraŭ mohuć źniknuć z prodažu3

19‑hadovy Vital z Hrodna pajechaŭ vajavać suprać Ukrainy. Skončyłasia ŭsio vielmi chutka31

Kiraŭnik Anthropic Daryjo Amadei zaklikaŭ zapavolić raźvićcio ŠI, kab jon nie staŭ niebiaśpiečnym dla ludziej4

Rasijanie znoŭ skuplajuć aŭto ŭ Biełarusi. Ale ad BMW davodzicca admaŭlacca1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Słucku žančynu aštrafavali za pakinutyja kala śmietnicy dobraje adzieńnie i linoleum. Ludzi nie vytrymali, daviedaŭšysia pra heta18

U Słucku žančynu aštrafavali za pakinutyja kala śmietnicy dobraje adzieńnie i linoleum. Ludzi nie vytrymali, daviedaŭšysia pra heta

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić