Śviet1313

ZŠA hatovyja pakinuć uładu paplečnikam Madura, bo «bolšaść apazicyi nie znachodzicca ŭ Vieniesuele»

Dziaržsakratar ZŠA i daradca pa nacyjanalnaj biaśpiecy Marka Rubia ŭ intervju NBC News zajaviŭ, što bolšaja častka vieniesuelskaj apazicyi ciapier znachodzicca za miežami krainy, tamu nie moža ŭpłyvać na padziei ŭ joj.

Marka Rubia. Fota: Saul Loeb, Pool Photo via AP

Pa słovach Marka Rubia, isnujuć nieadkładnyja prablemy, jakija treba terminova vyrašać, i ZŠA čakajuć bolš strohaha vykanańnia damoŭlenaściaŭ i supracoŭnictva.

Ciapier, adznačyŭ dziaržsakratar ZŠA, za vajskovyja i palicejskija struktury ŭ Vieniesuele adkazvajuć inšyja ludzi, i mienavita im daviadziecca vyznačyć dalejšy šlach krainy. ZŠA spadziajucca, što hety šlach budzie adroźnivacca ad kursu, abranaha Madura.

Rubia padkreśliŭ, što ŭsie asnoŭnyja prablemy ŭ adnosinach ź Vieniesuełaj, jakija ŭźnikli pry ŭładzie Madura, dahetul zastajucca niavyrašanymi. Amierykanski bok hatovy dać mahčymaść vieniesuelskim uładam razabracca z hetymi vyklikami, adnak pakul hetaha nie adbudziecca, kraina budzie i nadalej znachodzicca pad naftavaj błakadaj i ciskam z boku ZŠA.

Jon taksama zajaviŭ, što Złučanyja Štaty praciahnuć pieraśled narkakartelaŭ, kanfiskacyju sudnaŭ, jakija znachodziacca pad sankcyjami, i inšyja miery ŭździejańnia da taho času, pakul klučavyja pytańni nie buduć vyrašanyja.

Pavodle słoŭ Rubia, ZŠA nie majuć patreby ŭ vieniesuelskaj nafcie, bo vałodajuć dastatkovymi ŭłasnymi resursami. Adnak Vašynhton nie dapuścić, kab naftavaja pramysłovaść Vieniesueły apynułasia pad kantrolem krain, jakija ličacca praciŭnikami ZŠA, takich jak Kitaj, Rasija ci Iran.

Jon padkreśliŭ, što Vieniesuełu nielha pieratvarać u apieracyjnuju bazu dla Irana, Rasii, «Chiezbały», Kitaja abo kubinskich śpiecsłužbaŭ, a taksama nielha dapuścić, kab najbujniejšyja ŭ śviecie zapasy nafty kantralavalisia vorahami ZŠA.

U kancy Rubia adznačyŭ, što havorka nie idzie pra vajnu suprać Vieniesueły: ZŠA, pa jaho słovach, zmahajucca z narkatrafikam, a nie ź vieniesuelskaj dziaržavaj.

Kamientary13

  • Nu-nu
    04.01.2026
    Łapidarnyja hienii jany takija, oj, ja Vas umalaju. Ziama-sekta imhnienna pieraabujecca (možna padumać, niešta novaje dla ich) i skaža, što tak i treba, što sapraŭdny pradstaŭnik narodu Venesueły – heta čavisty. I, viadoma, što jany ratujuć Venesuełu ad levakoŭ, levaliberałaŭ, marhinesu i ahEntury. Vy niedaaceńvajecie zdolnaści hetych indyvidaŭ nazyvać čornaje biełym biez anivodnaha ruchu bryvom.
  • U Biełarusi toje samaje moža być
    04.01.2026
    Kali ŭ nas adkryjecca akienca mahčymaściaŭ dla tranzitu ŭłady, apazycyja za miažoj taksama chutčej zaŭsiody nijak nie zmoža ŭpisacca. Heta buduć vyrašać ludzi ŭ RB
    Łuka nie prosta tak najbolš upłyvovych apanientaŭ za miažu vykidvaje, Statkievič heta dobra razumieje.
  • ZŠA svajo zrabili
    04.01.2026
    Ŭ lubym vypadku takoj "Maduraty" bolš nie budzie tam, bo chutka prylaciać na viertalotach i dastaviać ŭ turmu Bruklina.

Ciapier čytajuć

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Vieterana Biełaruskaha mietałurhičnaha zavoda asudzili. Mierkavana, za Hajuna3

«Adbiarycie ŭ hetych nieadekvatnych piłu!» Jak deputaty «naviali paradak» na histaryčnych mohiłkach u Breście3

Babaryka: Kalehi, jakija dali pakazańni suprać mianie, nie zmohuć patłumačyć, čamu heta zrabili, kab nie stracić pavahu ŭnukaŭ14

«Spačatku było ciažka, a potym zvykaješ». Eks-hulec zbornaj Biełarusi vosiem miesiacaŭ pravioŭ u ŁPP10

Na trasie M1 uklučyli ekśpierymientalnuju sistemu łazieraŭ dla kiroŭcaŭ2

«My ničoha nie baimsia»: Zialenski prakamientavaŭ pahrozy z boku Irana

Madžtaba Chamieniei vyžyŭ padčas abstrełu Izraila, bo vyjšaŭ u toj momant z domu2

Što aznačaje rasśledavańnie Mižnarodnaha kryminalnaha suda dla Łukašenki i biełarusaŭ? Tłumačyć Kaciaryna Dziajkała19

Piać tendencyj, jakija źmianiajuć suśvietny rynak štučnaha intelektu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić