Doli Partan, adna z samych viadomych vykanaŭcaŭ u historyi kantry-muzyki, pamierła va ŭzroście 80 hadoŭ. Pra jaje śmierć 25 žniŭnia paviedamiła siamja. Śpiavačka mirna pamierła ŭ Nešvile, pryčyna śmierci pakul nie raskryvajecca.

U siaredzinie žniŭnia Partan raskazvała pra paharšeńnie zdaroŭja i admianiła zapłanavany vizit u tematyčny park Dollywood, jaki joj naležaŭ. Raniej jana taksama adkłała vystupleńni ŭ Łas-Viehasie.
Doli Partan naradziłasia 19 studzienia 1946 hoda ŭ Tenesi ŭ šmatdzietnaj siamji. Muzyčnuju karjeru jana pačała jašče ŭ dziacinstvie, a prafiesijna vystupać stała ŭ 1950-ch. Za amal šeść dziesiacihodździaŭ tvorčaści Partan vypuściła dziasiatki albomaŭ i napisała bolš za 3000 piesień. Siarod jaje samych viadomych kampazicyj — Jolene, I Will Always Love You, 9 to 5 i Coat of Many Colors. Jana pradała bolš za 100 miljonaŭ zapisaŭ i stała adnoj z najbolš upłyvovych žančyn u historyi kantry.
Partan atrymała 11 premij «Hremi», u tym liku ŭznaharodu za žyćciovyja dasiahnieńni, a taksama była ŭklučanaja ŭ Zały słavy kantry-muzyki i rok-n-rołu. Jana taksama sprabavała siabie ŭ kino i na telebačańni, atrymlivała naminacyi na «Oskar», «Emi» i «Toni».
Akramia muzyki, Partan była paśpiachovaj pradprymalnicaj i aktyŭna zajmałasia dabračynnaściu. Jana stvaryła tematyčny park Dollywood, jaki staŭ bujnym turystyčnym i pracoŭnym centram u Tenesi. Jaje prajekt Imagination Library biaspłatna razdaje dzieciam knihi i spryjaje raźvićciu rańniaha čytańnia. Za hady isnavańnia prahrama pieradała junym čytačam užo bolš za 300 miljonaŭ knih.
Ciapier čytajuć
«Biełaruś jany bačać častkaj Rasii». Što značyć uzdym «Alternatyvy dla Hiermanii», nakolki daloka heta moža zajści i jak siabie pazicyjanavać biełarusam
«Biełaruś jany bačać častkaj Rasii». Što značyć uzdym «Alternatyvy dla Hiermanii», nakolki daloka heta moža zajści i jak siabie pazicyjanavać biełarusam
«U syna na telefonie byli naleplenyja ściah i hierb Rasii. Z hetaha ŭsio pačałosia». Baćka školnika z Baranavič raskazaŭ, jak jaho syna ckavali adnakłaśniki
Kamientary