Hramadstva5151

«Biełaruś jany bačać častkaj Rasii». Što značyć uzdym «Alternatyvy dla Hiermanii», nakolki daloka heta moža zajści i jak siabie pazicyjanavać biełarusam

Pieramoha partyi «Alternatyva dla Hiermanii» ŭ Saksonii-Anchalt jašče nie aznačaje chutkaha prychodu ultrapravych da ŭłady va ŭsioj Hiermanii i novaha pakta z Kramlom. Adnak jana pakazvaje, što palityčny łandšaft Jeŭropy źmianiajecca. Havorka nie tolki pra temy mihracyi ci sacyjalnyja pytańni. Padtrymka Ukrainy i antyłukašenkaŭskich biełarusaŭ bolš nie ŭsprymajecca jak niešta samo saboj zrazumiełaje. Jość tyja, chto adkryta suprać hetaha. I hałoŭnaja ryzyka dla biełarusaŭ u tym, što ŭ niejki momant u Bierlinie mohuć vyrašyć: Biełaruś — heta prosta častka rasijskaj śfiery, zabudziem pra jaje. «Naša Niva» apytała analitykaŭ: nakolki realny taki scenar.

Ilustracyjnaja vyjava, zhienieravanaja z dapamohaj niejrasietak

«Alternatyva dla Hiermanii» atrymała na vybarach u Saksonii-Anchalt 43,8% hałasoŭ — najlepšy vynik ultrapravych na ziamielnych vybarach u paślavajennaj Hiermanii. Partyi nie chapiła ŭsiaho troch mandataŭ da absalutnaj bolšaści. Nakolki realny jaje prychod da ŭłady va ŭsioj krainie i ci taki prychod aznačaŭ by zbližeńnie Bierlina z Maskvoj? I ci takoje zbližeńnie było b koštam Uschodniaj Jeŭropy?

Palityčny ziemlatrus

Jašče piać hadoŭ tamu «Alternatyva dla Hiermanii» atrymała ŭ byłoj HDRaŭskaj Saksonii-Anchalt 20,8% hałasoŭ. Ciapier jaje vynik vyras bolš čym udvaja — da 43,8%. AfD atrymała 39 z 83 miescaŭ u ziamielnym parłamiencie. Dla samastojnaj bolšaści patrebnyja 42.

Chryścijanska-demakratyčny sajuz kanclera Frydrycha Mierca nabraŭ tolki 17,2%. Dla partyi, jakaja pieramahła tut na papiarednich vybarach z 37,1%, heta sapraŭdny pravał. 

«Heta palityčny ziemlatrus. Navat 43,8% u AfD nie takaja vialikaja siensacyja, bo apytańni pradkazvali joj bolš za 40%. Sapraŭdnaja katastrofa — vynik chryścijanskich demakrataŭ», — kaža historyk i palityčny ahladalnik Alaksandr Frydman.

«Alternatyva dla Hiermanii» ŭźnikła ŭ 2013 hodzie jak jeŭraskieptyčnaja partyja, jakaja pratestavała suprać vyratavańnia krain jeŭrazony za košt niamieckich padatkapłatnikaŭ. Siońnia AfD patrabuje maksimalna abmiežavać mihracyju, viarnuć častku paŭnamoctvaŭ z uzroŭniu ES nacyjanalnym dziaržavam, admovicca ad ciapierašniaj klimatyčnaj i enierhietyčnaj palityki, raźvivać atamnuju enierhietyku i padtrymlivać tradycyjnuju siamju. U zamiežnaj palitycy partyja vystupaje suprać vajennaj dapamohi Ukrainie, patrabuje źniać sankcyi z Rasii i adnavić ź joj ekanamičnaje supracoŭnictva.

Asablivaść situacyi jašče i ŭ tym, što ziamielnaje adździaleńnie AfD u Saksonii-Anchalt miascovaje Viedamstva pa achovie Kanstytucyi z 2023 hoda ličyć «dakazana pravaekstremisckim». U śviežaj spravazdačy viedamstva jano nazvana najbolšaj pahrozaj dla demakratyi ŭ hetaj fiederalnaj ziamli.

Pry hetym 43,8% jašče nie aznačajuć, što AfD aŭtamatyčna atrymała ŭładu. Tradycyjnyja partyi doŭhi čas prytrymlivalisia pryncypu «sanitarnaha kardonu» i admaŭlalisia stvarać ź joj kaalicyi. Ale ciapier jany sami nie majuć dastatkova hałasoŭ, kab sfarmavać stabilnuju bolšaść.

Vyrašalnym moža stać «Aljans Sary Vahienkniecht», jaki atrymaŭ piać mandataŭ. Kali AdH nazyvajuć pravapapulisckaj, to ASV — levapapulisckaj. Hetaja partyja krytykuje sankcyi suprać Rasii i zaklikaje adnavić ekanamičnyja adnosiny z Maskvoj. Mienavita jaje hałasoŭ tearetyčna chapiła b, kab pryvieści AfD da ŭłady ŭ Mahdeburhu.

Čamu niemcy hałasujuć za AfD

Alaksandr Frydman bačyć u vyniku vybaraŭ śviedčańnie hłybokaj niezadavolenaści niemcaŭ ekanamičnaj situacyjaj u krainie.

Hiermanskaja ekanomika niekalki hadoŭ pieražyvaje stahnacyju: zakryvajucca pradpryjemstvy, skaračajucca pracoŭnyja miescy, u składanym stanoviščy apynuŭsia aŭtapram. Da ekanamičnaj niaŭpeŭnienaści dadajecca kankurencyja mihrantaŭ za pracoŭnyja miescy, strach stracić raniejšy ŭzrovień dabrabytu i rasčaravańnie ŭ zdolnaści ŭrada niešta źmianić. Asabliva mocna heta adčuvajecca ŭ ziemlach byłoj HDR, dzie zarobki i nazapašanaje bahaćcie pa-raniejšamu nižejšyja, čym na zachadzie krainy.

«U ludziej źnikaje adčuvańnie, što jany žyvuć u krainie, jakaja im naležyć. Jość strach, što sacyjalnaja i ekanamičnaja situacyja budzie tolki horšać, a ŭrad nie zdolny vyrašyć prablemy», — tłumačyć Frydman.

Alaksandr Frydman. Fota: baj.media

AfD zdoleła sabrać hetyja strachi ŭ prostyja pieradvybarčyja formuły: zakryć miežy, vysłać nielehalnych mihrantaŭ, admovicca ad darahoj klimatyčnaj palityki, viarnuć tanny haz i pierastać tracić hrošy na čužyja vojny. Asobna spracavaŭ arhumient, što Bierlin znachodzić miljardy na zbroju i dapamohu Ukrainie, ale nie znachodzić hrošaj dla ŭłasnych hramadzian.

«Uradu ciapier daviadziecca našmat bolš i lepš tłumačyć, čamu padtrymka Ukrainy važnaja dla samoj Hiermanii. Toje tłumačeńnie, jakoje hučała dahetul, vidavočna, nie spracavała», — adznačaje Alaksandr Frydman.

Rudkoŭski nie ličyć AfD radykałami

Palitołah Piotra Rudkoŭski prapanuje hladzieć na pośpiech AfD inakš. Jon ličyć, što paniaćci «radykalnyja pravyja» i «nacyjanał-papulisty» časta vykarystoŭvajucca jak etykietki, jakija mała tłumačać źmiest prahramy partyi.

«Kali adkinuć emocyi i ideałahičnyja akulary, my pabačym prahramu, jakaja ŭ mnohich punktach mahła b naležać Chryścijanska-demakratyčnamu sajuzu 1990‑ch abo pačatku 2000‑ch hadoŭ», — miarkuje Rudkoŭski.

Na jaho dumku, radykalnymi byli jakraz niekatoryja rašeńni raniejšych uładaŭ: admova ad atamnaj enierhietyki pry adnačasovaj zaležnaści ad rasijskaha hazu, darahi enierhietyčny pierachod i pryjom u 2015 hodzie bolš jak miljona mihrantaŭ biez dastatkova efiektyŭnych miechanizmaŭ intehracyi. Tamu pośpiech AfD Piotra Rudkoŭski nazyvaje reakcyjaj na radykalizm papiarednich hadoŭ.

Alaksandr Frydman, u svaju čarhu, źviartaje ŭvahu na inšuju tendencyju: u toj čas jak niekatoryja jeŭrapiejskija pravyja, atrymaŭšy šaniec na ŭładu, robiacca bolš pamiarkoŭnymi, AfD ruchajecca ŭ supraćlehłym kirunku.

«U Italii i častkova ŭ Francyi my nazirajem deradykalizacyju pravych. AfD, naadvarot, stanovicca ŭsio bolš radykalnaj. Tamu navat italjanskija i francuzskija pravyja nie chočuć ź joj supracoŭničać», — kaža jon.

Što «Alternatyva dla Hiermanii» sapraŭdy moža źmianić

Saksonija-Anchalt — ziamla z nasielnictvam kala dvuch miljonaŭ čałaviek i nievialikaj ekanamičnaj vahoj. Navat kali AfD sfarmuje tam urad, jana nie zmoža samastojna spynić niamieckuju dapamohu Ukrainie, admianić sankcyi suprać Rasii abo vyvieści Hiermaniju z NATA. Zamiežnaja palityka naležyć da kampietencyi fiederalnaha ŭrada.

Zatoje ziamielnyja ŭłady majuć značny ŭpłyŭ na adukacyju, kulturu, palicyju, miascovyja miedyi i pracu administracyi.

AfD abiacała adnavić školnyja abmieny z Rasijaj i pašyryć vykładańnie ruskaj movy. Partyja taksama prapanoŭvała pieravodzić dziaciej uciekačoŭ ź niapeŭnym statusam u asobnyja kłasy, a dziaciej ź invalidnaściu — u śpiecškoły.

«Heta jany sapraŭdy mohuć pasprabavać realizavać. Ale prychod AfD da ŭłady ŭ Mahdeburhu nie aznačaje, što Hiermanija adrazu spynić dapamohu Ukrainie. Mahčymyja i ekanamičnyja nastupstvy. Častka zamiežnych kampanij moža admovicca ad inviestycyj u ziamlu, jakoj kiruje pravaekstremisckaja partyja. U samoj AfD heta razumiejuć», — padkreślivaje Alaksandr Frydman.

Pierad partyjaj uźnikaje dylema. Jaje kiraŭnictva choča ŭpieršyniu pryjści da ŭłady, ale značnuju častku radykalnych abiacańniaŭ niemahčyma vykanać u miežach paŭnamoctvaŭ ziamielnaha ŭrada i niamieckaha zakanadaŭstva. Realnaje ž kiravańnie moža pakazać vybarcam, što prostych rašeńniaŭ nie isnuje, i ŭ vyniku asłabić padtrymku AfD.

Ci moža «Alternatyva dla Hiermanii» ŭziać uładu va ŭsioj krainie

Pieramoha ŭ adnoj uschodniaj ziamli jašče nie aznačaje niepaźbiežnaj pieramohi va ŭsioj krainie. Vyniki AfD na ŭschodzie tradycyjna značna vyšejšyja, čym na zachadzie. Paŭtaryć 43,8% na fiederalnych vybarach u najbližejšy čas partyi budzie ciažka.

Ale niedaaceńvać jaje taksama nielha. Na vybarach u Bundestah u 2025 hodzie AfD atrymała bolš za 20% hałasoŭ i stała druhoj palityčnaj siłaj krainy. Ciapier jaje rejtynh užo abahnaŭ CHDS/CHSS.

Hałoŭnaj pieraškodaj dla AfD zastajecca adsutnaść prymalnych kaalicyjnych partnioraŭ. Pakul chryścijanskija demakraty, sacyjał-demakraty, «Zialonyja» i levyja admaŭlajucca ź joj supracoŭničać, adnaho pieršaha miesca na vybarach niedastatkova.

Situacyja źmienicca, kali «sanitarny kardon» pačnie razburacca — naprykład, častka CHDS vyrašyć, što lepš uvajści ŭ kaalicyju z AfD, čym stvarać niaŭstojlivyja ŭrady ź ideałahična dalokimi partyjami. Inšy scenar — taktyčny sajuz AfD ź levymi papulistami Sary Vahienkniecht. Mienavita jaho Piotra Rudkoŭski ličyć najbolš spryjalnym dla razvarotu Hiermanii ŭ bok narmalizacyi adnosin z Maskvoj.

Tut uźnikaje histaryčnaja paralel ź mižvajennaj Hiermanijaj. Stavić znak roŭnaści pamiž AfD i nacysckaj partyjaj niekarektna, ale možna paraŭnoŭvać asobnyja palityčnyja miechanizmy: padzieł hramadstva na «sapraŭdny narod» i «čužych», pošuk vinavatych siarod mienšaściaŭ i mihrantaŭ — tolki tady heta byli jaŭrei i słavianie, abiacańnie nacyjanalnaha adradžeńnia, ataki na miedyja i palityčny isteblišmient, pastupovaje pašyreńnie miežaŭ taho, što ličycca dapuščalnym u publičnaj palitycy.

Jašče adna tryvožnaja paralel — spadziavańnie tradycyjnych kansiervataraŭ, što radykalnuju partyju možna dapuścić da ŭłady, skarystacca jaje papularnaściu, a paśla ŭtrymać pad kantrolem. Padobnym čynam razvažała častka niamieckich kansiervatyŭnych elit pierad pryznačeńniem Hitlera kancleram u studzieni 1933 hoda. U pieršym uradzie Hitlera nacystam dastalisia tolki try pasady, i ich partniory byli pierakananyja, što zmohuć abmiežavać novaha kanclera. Adnak užo praź niekalki miesiacaŭ nacysty źniščyli parłamienckuju demakratyju.

Ale nielha kazać, što Hiermanija paŭtaraje šlach 1933 hoda. Sučasnaja kraina pryncypova adroźnivajecca ad Viejmarskaj respubliki: u joj dziejničajuć mocnyja sudy, fiederalnaja sistema, svabodnyja miedyja i kanstytucyjnyja miechanizmy, stvoranyja ŭ tym liku dziela taho, kab nie dapuścić novaj dyktatury.

«Navat prychod AfD da ziamielnaj ułady nie aznačaje, što zaŭtra źniknuć niezaležnaja justycyja i svabodnyja miedyi. U partyi niama takich mahčymaściaŭ. Ja nie ŭpeŭnieny navat, što ŭ jaje jość žadańnie iści nastolki daloka», — kaža Alaksandr Frydman.

Ci buduć Hiermanija i Rasija znoŭ dzialić Uschodniuju Jeŭropu na śfiery ŭpłyvu

Jašče adzin histaryčny strach — mahčymaja damoŭlenaść Bierlina i Maskvy za śpinaj dziaržaŭ, jakija znachodziacca pamiž imi.

Čakać, što Hiermanija i Rasija siońnia litaralna nakreślać na mapie novyja miežy, padstaŭ niama. Hiermanija źviazanaja členstvam u ES i NATA, a jaje sučasny dziaržaŭny ład pryncypova adroźnivajecca ad Treciaha rejcha. Ale ŭ XXI stahodździ padzieł śfier upłyvu nieabaviazkova vyhladaje jak sakretny pratakoł. Jon moža adbycca inakš: praz spynieńnie padtrymki Ukrainy, pryznańnie rasijskich zavajavańniaŭ, adnaŭleńnie ekanamičnaha supracoŭnictva z Maskvoj i maŭklivuju zhodu z tym, što Biełaruś zastajecca ŭ rasijskaj śfiery kantrolu.

Alaksandr Frydman źviartaje ŭvahu, što AfD cikavicca pieradusim Rasijaj, a nie Biełaruśsiu.

«Niekatoryja jaje deputaty pryjazdžali ŭ Biełaruś i nakiroŭvali ŭ niamiecki ŭrad zapyty, u tym liku pra finansavańnie biełaruskich demakratyčnych sił. Adnak dla kiraŭnictva AfD u Saksonii-Anchalt Biełaruś zastajecca marhinalnaj temaj. Kali b vy zapytalisia ŭ Ulrycha Zihmunda pra Biełaruś, jon, chutčej za ŭsio, nie zmoh by šmat skazać. Ich cikavić Rasija.

Kali jany i ŭsprymajuć Biełaruś, to ŭ rasijskim kantekście. U AfD vielmi rusacentryčny pohlad na Uschodniuju Jeŭropu i asabliva na Biełaruś», — kaža Frydman.

Što budzie z Łukašenkam i demakratyčnymi siłami

Piotra Rudkoŭski nie čakaje, što ŭ vypadku ŭdziełu AfD va ŭradzie Hiermanija imhnienna adkryjecca režymu Łukašenki. Ale sproby abmiežavanaj narmalizacyi mahčymyja, asabliva tam, dzie heta dazvolić źnizić vydatki niamieckaha biznesu abo raźviazać kankretnyja prablemy biaśpieki. Naprykład, pradstaŭniki AfD mahli b łabiravać sastupki Minsku ŭ abmien na spynieńnie mihracyjnaha šantažu na miežach ES.

Našmat bolš imaviernaje inšaje nastupstva — skaračeńnie padtrymki biełaruskich demakratyčnych sił, niezaležnych miedyja i hramadskich arhanizacyj.

«Z łohiki prahramy AfD vynikaje, što biełaruskija NDA mohuć usprymacca jak sprava samich biełarusaŭ, jakim niamieckija padatkapłatniki ničoha nie pavinny», — kaža Rudkoŭski.

Piotra Rudkoŭski. Fota: Budźma biełarusami

I dla takoha pavarotu AfD nieabaviazkova samoj uvachodzić va ŭrad. Jaje rost užo prymušaje tradycyjnyja partyi pierajmać jaje paradak dnia, nie tolki ŭ pytańni mihracyi, ale i zamiežnaj dapamohi.

Što budzie ź biełarusami ŭ Hiermanii

Dla biełarusaŭ, jakija žyvuć u Saksonii-Anchalt, prychod AfD da ziamielnaj ułady moža mieć kankretnyja nastupstvy, asabliva dla ludziej ź niapeŭnym mihracyjnym statusam, uciekačoŭ i siemjaŭ ź dziećmi.

Biełarusy nie źjaŭlajucca asobnaj mišeńniu partyi. Jaje rytoryka pieradusim nakiravanaja suprać mihrantaŭ z krain Azii i ŭciekačoŭ z Ukrainy, jakich vinavaciać u vykarystańni niamieckaj sacyjalnaj sistemy.

Bolš za toje, kaža ekśpiert, častka ruskamoŭnych hramadzian Hiermanii, uklučajučy niekatorych vychadcaŭ ź Biełarusi, sama padtrymlivaje AfD. Antymihracyjnuju rytoryku jany nie zaŭsiody prymiarajuć na siabie, bo ličać siabie intehravanymi, pracujuć i płaciać padatki. Adnak pry ahulnym uzmacnieńni abmiežavańniaŭ roźnica pamiž «dobrymi» i «drennymi» mihrantami moža akazacca nie takoj vidavočnaj.

«Nielha kazać, što biez AfD Hiermanija zastaniecca całkam adkrytaj, a z AfD raptam zakryjecca. Mihracyjnaja nahruzka i administracyjnyja prablemy ŭžo prymušajuć ułady ŭvodzić abmiežavańni. Roźnica ŭ tym, što AfD havoryć pra heta adkryta, a tradycyjnyja siły robiać toje samaje cišej», — miarkuje Piotra Rudkoŭski.

Ekśpiert ličyć, što najbolš realnyja pahrozy dla biełarusaŭ — źmianšeńnie padtrymki demakratyčnaj Biełarusi. 

Jakaja pravilnaja taktyka biełarusaŭ u pytańni AfD

Alaksandr Frydman zaklikaje nie ŭpadać u paniku. AfD jašče nie sfarmavała navat ziamielny ŭrad u HDRaŭskaj ziamli, a jaje mahčymaści abmiežavanyja zakonam i mocnymi demakratyčnymi instytutami.

«Heta surjozny vyklik dla niamieckaj demakratyi, ale niebiaśpieku pakul nie treba pierabolšvać. Situacyju varta aceńvać racyjanalna i spakojna», — kaža Alaksandr Frydman.

Piotra Rudkoŭski bačyć u pravym pavarocie sihnał dla biełaruskich demakratyčnych sił: staraja rytoryka «my achviary režymu, tamu dapamažycie nam» budzie pracavać usio horš. Na jaho dumku, biełarusam varta mienš uciahvacca va ŭnutranyja ideałahičnyja vojny Jeŭropy i bolš tłumačyć, čym demakratyčnaja Biełaruś i biełaruskaja dyjaspara karysnyja samim jeŭrapiejcam.

«Treba pakazvać, što biełarusy ŭ ES — heta daktary, inžyniery, ajcišniki i budaŭniki, jakija pracujuć, płaciać padatki, pavažajuć zakony i lohka intehrujucca. A demakratyčnaja Biełaruś nie tolki achviara, jakoj patrebnaja dapamoha, ale patencyjny sajuźnik u zabieśpiačeńni rehijanalnaj biaśpieki i ekanamičnaj stabilnaści», — kaža Rudkoŭski.

Kamientary51

  • :O
    09.09.2026
    Krychu bajusia krytykavać AdH, kab nie abazvali hamafobam i ksienafobam z uvahi na kiraŭnicu partyi.
  • Ja
    09.09.2026
    "Palitołah Piotra Rudkoŭski prapanuje hladzieć na pośpiech AfD inakš. Jon ličyć, što paniaćci «radykalnyja pravyja» i «nacyjanał-papulisty» časta vykarystoŭvajucca jak etykietki, jakija mała tłumačać źmiest prahramy partyi"

    Toje samaje rehularna čytaju i čuŭ ad inšych palitohałaŭ, jakich dumki tut nie pradstaŭlajucca, tolki ŭ zamiežnych ŚMI.
  • .
    09.09.2026
    Durań budzie śćviardžać, što ŭsie ichnija ŭrady dahetul nie dumali hetak ža pra RB(BSSR)

Ciapier čytajuć

Pasadzili advakata Dźmitryja Łajeŭskaha, jaki abaraniaŭ Babaryku i Znaka10

Pasadzili advakata Dźmitryja Łajeŭskaha, jaki abaraniaŭ Babaryku i Znaka

Usie naviny →
Usie naviny

Babaryka: Ja razumieju, što Eduard zakładnik, ale mnie nichto i nikoli nie vystaŭlaŭ umovaŭ7

Ź viły Renuara ŭ Francyi skrali karcin na 9 miljonaŭ jeŭra. Chto arhanizuje hetyja rabavańni i jak

Koŭł pajedzie ŭ Minsk u nastupny paniadziełak4

Košt nafty Brent pieravysiŭ $100 za baral5

U Minsku 13‑hadovy chłopiec vypadkova zadušyŭsia, kali zdymaŭ zabaŭlalnaje videa dla sacsietak2

«Byvajuć momanty, kali lutaja nianaviść zaściłaje vočy»: Kavieryn pra supracu ź Mientusavaj20

«Nie treba sprabavać stać japoncam». Jak prahramist ź Biełarusi kiruje ofisam u Tokia1

Sieviaryniec: Unačy u našym śpieckalidory na Vaładarcy razyhryvalisia dramy, vartyja Šekśpira4

Z kastryčnika ŭ minskim raddomie №2 pierastajuć rabić EKA — navat za hrošy. Ale, jak zaŭsiody, zrabić heta chočuć cichieńka4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pasadzili advakata Dźmitryja Łajeŭskaha, jaki abaraniaŭ Babaryku i Znaka10

Pasadzili advakata Dźmitryja Łajeŭskaha, jaki abaraniaŭ Babaryku i Znaka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić