Kultura11

Pieśni Kačmarskaha zahučać pa-biełarusku

Bard-tryjo ŭ składzie Viktara Šałkieviča, Andreja Mielnikava i Źmitra Vajciuškieviča raspačała pracu nad albomam na vieršy polskaha barda Jaceka Kačmarskaha ŭ pierakładzie Andreja Chadanoviča.
«Dla biełarusaŭ hetaja postać zastajecca praktyčna nieviadomaj. Tamu my i zadumali takuju spravu, kab paznajomić usich z hetaj lehiendarnaj asobaj. Kačmarski moh dać adkazy na polskija pytańni. Jość spadziavańni, što ŭ hetym albomie znojducca adkazy i na biełaruskija pytańni», — kaža adzin z udzielnikaŭ prajektu Źmicier Vajciuškievič.

Try viadučyja vykanaŭcy aŭtarskaj pieśni abjadnalisia, kab zapisać albom-pryśviačeńnie Jaceku Kačmarskamu — kultavamu polskamu bardu časoŭ Salidarnaści, asobu, jakaja pa značnaści nabližajecca da Vysockaha ŭ Rasiei. Vieršy Kačmarskaha pa-biełarusku ŭpieršyniu zahučali dziakujučy paetu, pierakładčyku, kiraŭniku Biełaruskaha PEN-centra Andreju Chadanoviču. Inicyjatyva pa zapisu takoha alboma sychodziła ad Henryka Litvina, byłoha ambasadara Polščy Biełarusi.

«Dla biełarusaŭ hetaja postać zastajecca praktyčna nieviadomaj, — kaža adzin z udzielnikaŭ prajektu Źmicier Vajciuškievič. — Tamu my i zadumali takuju spravu, kab paznajomić usich z hetaj lehiendarnaj asobaj. Kačmarski moh dać adkazy na polskija pytańni. Jość spadziavańni, što ŭ hetym albomie znojducca adkazy i na biełaruskija pytańni».

Pakul Vajciuškievič, Mielnikaŭ i Šałkievič vybirajuć pieśni. Miarkujecca, što kožny z vykanaŭcaŭ zaśpiavaje roŭnuju kolkaść tvoraŭ. Reliz pakul što biezymiennaha dyska planujecca bližej da kanca hodu, a žyvaja premjera maje prajści ŭ lutym 2012 hodu, jak u Biełarusi, tak i ŭ Polščy. Prahrama budzie vytrymana ŭ stylistycy aŭtarskaj pieśni, ale jak abiacajuć vykanaŭcy ŭ zapisie budzie skarystany «nievialički arkiestryk».

***

Jacek Kačmarski naradziŭsia 22 sakavika 1957 hodu ŭ Varšavie. Debiutavaŭ, jak vykanaŭca ŭ 70-ch, trojčy atrymlivaŭ Hran-pry Studenckaha festyvala pieśni ŭ Krakavie. Šyrokuju viadomaść nabyŭ pry kancy 70-ch ź pieśniami pratestu suprać kamunistyčnaha panavańnia ŭ Polščy. Samyja viadomyja pieśni «Nasza klasa», «Mury», «Oblawa», «Poczekalnia» (saŭndtrek da stužki «Pałac» Kšyštafa Kiśleŭskaha). Jaho pieśni stali himnami antykamunistyčnaj apazycyi, a sam Kačmarski ličyŭsia hołasam ruchu «Salidarnaść». U 1981 hodzie vymušana emihravaŭ. Pracavaŭ u polskaj redakcyi Radyjo Svabodnaja Eŭropa, kancertavaŭ pa ŭsim śviecie i zapisvaŭ albomy, jakija nieadnarazova nabyvali załaty status. Viarnuŭsia ŭ krainu paśla padzieńnia kamunistyčnaha režymu ŭ 1990 hodzie. Praciahvaŭ pisać pieśni, kancertavać i vydavać zborniki paezii i prozy. Byŭ pryznany zasłužanym dziejačom kultury Polščy, atrymaŭ Kavalerski Kryž z ruk prezidenta krainy Alaksandra Kvaśnieŭskaha, uznaharodžany ordenam Frederyka. U 2004 hodzie zachvareŭ na rak hartani, straciŭ hołas. Pamior 10 krasavika 2004 hodu ŭ špitali ŭ Hdańsku. U 2006 hodzie prezidentam Lecham Kačyńskim paśmiarotna adznačany Kamandorskim Kryžom — adnoj z najvyšejšych polskich dziaržaŭnych uznaharodaŭ.

Kamientary1

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie65

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Śmierć udovam. Archieołah raskazaŭ pra znachodku, jakaja śviedčyć pra žudasny zvyčaj pieršych słavian na Biełarusi31

Bum na matču pa ŭsim śviecie: popyt raście, zapasy źmianšajucca5

Piać parad, jak prosta pazbavicca ad pachu i plam potu na adzieńni3

Rasijanie try hadziny bili pa Charkavie KABami, balistykaj i šachiedami. Ździejśniena kambinavanaja ataka na Dniapro2

«Kupałaŭcy» anansavali pačatak novaha teatralnaha siezona1

Pasažyrka «nie ŭkłałasia ŭ tajminh» padčas sanitarnaha prypynku — mižnarodny aŭtobus pajechaŭ bieź jaje5

Staŭ viadomy los źbiehłych dzikabrazaŭ u Rečyckim rajonie2

Bieraściejec uvoziŭ u Polšču biarozavaje palena. Akazałasia, heta kostka mamanta2

Vydaliŭ akaŭnt, pačyściŭ techniku — i ŭsio adno pryjšli. Mikita Łosik raskazaŭ, jak jaho vyličyli siłaviki25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie65

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić