Hramadstva22

Hod cichaj baraćby. Jak pačuvajecca Tadevuš Kandrusievič, jaki ŭžo bolš za hod prachodzić chimijaterapiju

Pamiž kursami lačeńnia 80‑hadovy ijerarch aktyŭna praciahvaje dušpastyrskija vizity i nie ŭpuskaje mahčymaści prapaviedavać zhodna z samymi aktualnymi vyklikami času.

Arcybiskup emeryt Tadevuš Kandrusievič pakazvaje nadzvyčajny prykład supraćstajańnia ciažkaj chvarobie, jakuju jon pieražyvaje apošnija hady, i taho, jak u žyćci čałavieka moža dziejničać Boh, piša katolik.life.

Bolej za hod tamu, u sakaviku 2025 hoda, paviedamlałasia, što ŭ šanoŭnaha ijerarcha vyjavili mietastazy ŭ lohkich, jakija ŭźnikli z-za miełanomy, tamu jon vymušany pačać kurs chimijaterapii. Z taho času tema zdaroŭja samaha pavažanaha katalickaha ijerarcha Biełarusi nie ŭzdymałasia ŭ publičnaj prastory, sam arcybiskup taksama amal nie raskazvaŭ pra svoj stan.

Akazałasia, uvieś hety čas jon viadzie cichuju baraćbu ź ciažkaj chvarobaj. Jak daviedalisia vierniki, 80‑hadovy ijerarch dahetul praciahvaje chimijaterapiju. A ŭ pierapynku pamiž kursami lačeńnia nie spyniaje aktyŭnuju dušpastyrskuju dziejnaść.

Tolki ŭ apošnija dni jon ździejśniŭ vizity ŭ roznyja kutki Biełarusi — Alkovičy, Ladsk, Lelčycy.

Bolej za toje, stan zdaroŭja Jaho ekscelencyi, pavodle daśviedčanych viernikaŭ, stabilna palapšajecca. Miedyčnyja abśledavańni demanstrujuć pazityŭnuju dynamiku: novych mietastaz nie vyjaŭlena, rakavaja puchlina źmienšyłasia. Chimijaterapiju 80‑hadovy ijerarch praciahvaje, chacia spačatku mierkavałasia, što kurs moža doŭžycca da adnaho hoda, ale pieranosić jaje dobra.

Taki stan rečaŭ vierniki ličać sapraŭdnym cudam, dziakujuć za heta Bohu i praciahvajuć malitvu za šanoŭnaha ijerarcha.

Taksama viernikam viadoma, što ŭ pryvatnych razmovach arcybiskup padkreślivaje, što hatovy słužyć Kaściołu stolki, kolki Boh dazvolić.

Padčas svaich dušpastyrskich vizitaŭ ijerarch, sapraŭdny duchoŭny i maralny aŭtarytet biełaruskich katolikaŭ, nie ŭpuskaje mahčymaści prapaviedavać zhodna z samymi aktualnymi vyklikami času dla hramadstva.

Naprykład, 14 maja ŭ parafii ŭ Čyžoŭcy jon zasiarodziŭ uvahu prysutnych na tym, što ŭ apošnija časy ŭsio čaściej vykarystoŭvajecca štučny intelekt. Z adnaho boku, jon vielmi dapamahaje, ale ź inšaha — nieetyčnaje vykarystańnie jaho viadzie da novych pahroz: «My zabyvajemsia, što pryčyna ŭsich kryzisaŭ kryjecca ŭ maralnym kryzisie, u jakim pahrazła čałaviectva. A maralny kryzis raspačynajecca z pryniaćcia spakus złoha ducha».

Jon adznačyŭ, što čałaviek usio čaściej žyvie tak, jak byccam Boh nie isnuje, zamiest duchoŭnych kaštoŭnaściej vybiraje śvieckija i imkniecca dastasavać Božy zakon da duchu śvieckaści, źmianiajučy jaho: «Ale Božy zakon dadzieny nam nie dla taho, kab my jaho źmianiali, ale kab jon źmianiaŭ nas».

Arcybiskup dadaŭ, źviartajučysia da kandydataŭ na kanfirmacyju: «U himnie da Ducha Śviatoha my śpiavajem: «Pryjdzi i adnavi voblik ziamli». Voblik ziamli farmirujem my, a nie pryšelcy z kosmasu. Naš śviet budzie takim, jakimi my źjaŭlajemsia. Tamu jaho ŭdaskanaleńnie nieabchodna raspačynać ad nas samich».

Na dumku arcypastyra, sučasnaje čałaviectva zaražanaje virusam daktrynalnaha pluralizmu (isnuje šmat vučeńniaŭ i kožnaje ź ich prymalnaje), što prajaŭlajecca ŭ abyjakavaści ŭ maralnych spravach. Śviedčańniem hetaha źjaŭlajucca šmatlikija prablemy: kryzis siamji, amaralnyja pavodziny, niezachavańnie Božaha prava, parnahrafija, ehaizm, hiedanizm, narkamanija, ałkahalizm, falšyva zrazumietaja svaboda biez adkaznaści.

Jon nazvaŭ heta «chvalaj antychryścijanskaj i antyduchoŭnaj revalucyi».

Akramia hetaha, arcybiskup Tadevuš padkreśliŭ, što vialikaj pahrozaj źjaŭlajucca taksama roznyja ŭzbrojenyja kanflikty, jakija Papa Francišak nazyvaŭ «Treciaj suśvietnaj vajnoj u frahmientarnaj formie». U sukupnaści ŭsie hety kanflikty mohuć nabyć hłabalny charaktar, papiaredziŭ ijerarch i akcentavaŭ, što facimskija abjaŭleńni nie stracili svajoj aktualnaści i zaklikajuć i siońnia da malitvy i viartańnia:

«Praz bolš čym stahodździe paśla abjaŭleńniaŭ Maryja pakazvaje nam šlach, jakoha my pavinny prytrymlivacca ŭ našym žyćci. Nie viedajučy darohi, my nie dasiahniom mety našaha padarožža. Dziakujučy facimskim abjaŭleńniam Boh i siońnia zaklikaje nas da mabilizacyi duchoŭnych sił na baraćbu sa złom».

Kamientary2

  • niečytało
    17.05.2026
    Mad.-am
    pieraličycie hetamu fašamu śviatomu hrošy na
  • Jak pačuvajecca
    17.05.2026
    jak pačuvajecca jahonaja siamŬia?

Ciapier čytajuć

Dastaŭščyk ježy «Jandeks» u Maskvie zaśpiavaŭ na vulicy i staŭ zorkaj — im akazaŭsia chłopiec z Bresta4

Dastaŭščyk ježy «Jandeks» u Maskvie zaśpiavaŭ na vulicy i staŭ zorkaj — im akazaŭsia chłopiec z Bresta

Usie naviny →
Usie naviny

Lvoŭski: Nie ŭpeŭnieny, što ŭ biełarusaŭ zachavałasia talerantnaść da inšych narodaŭ26

Tramp: Sustreča ź Zialenskim prajšła vielmi dobra

Ukrainskija bieśpiłotniki atakavali Razań — harać skład Wildberries i NPZ3

Zialenski: My štodnia prosim prypynić vajnu, ale Pucin nie choča

Vučonyja znajšli ślady «dahistaryčnaj bandy» ŭzrostam 1,4 miljona hadoŭ1

Kampanija Johnson & Johnson stamiłasia sudzicca praź nibyta kancerahiennyja dziciačyja prysypki i prapanavała adkupicca

«Ja až spałochaŭsia, realna». Biełarusy znajšli ŭ lesie hihancki baravik2

Prezident FIFA choča padzialicca pravami na mundyjal ź blizkimi da Trampa pryvatnymi inviestarami1

«Ja rasist, i ja zrabiŭ heta śpiecyjalna, tamu što nienavidžu vas, kavałki dziarma». Strachoŭščyk padstaviŭ ciažkaatletku na čempijanacie26

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dastaŭščyk ježy «Jandeks» u Maskvie zaśpiavaŭ na vulicy i staŭ zorkaj — im akazaŭsia chłopiec z Bresta4

Dastaŭščyk ježy «Jandeks» u Maskvie zaśpiavaŭ na vulicy i staŭ zorkaj — im akazaŭsia chłopiec z Bresta

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić