Śviet11

Prezident Łatvii — nastaŭnikam: U vas jość prava na zabastoŭku. Zmahajciesia za svaje pravy

Edhar Rynkievič vystupiŭ siońnia pierad rabotnikami śfiery adukacyi na kanfierencyi, arhanizavanaj Jeŭrapiejskaj kamisijaj. Svaju pramovu prezident Łatvii pabudavaŭ jak sačynieńnie na temu «Znajdzi adroźnieńni pamiž prezidentam i nastaŭnikami», piša Delfi.lv.

Edhar Rynkievič z nastaŭnikami. Fota: Ilmārs Znotiņš / Kancylaryja prezidenta Łatvii

«Prezident nie moža abyścisia biez nastaŭnikaŭ. Ja nie viedaju nivodnaha vypadku, kab prezidentam staŭ čałaviek, jaki nie vučyŭsia ŭ nastaŭnika. Dziakuj usim nastaŭnikam i dapamožnamu piersanału, jakija pracavali sa mnoj i praciahvajuć navučać budučych prezidentaŭ i, viadoma ž, ludziej ź inšymi metami. Nastaŭniki mohuć abyścisia biez prezidenta.

Nastaŭniki žyvuć i pracujuć. Nastaŭniki spakojna mohuć abyścisia biez prezidenta. Ale kali b mianie nichto nie navučyŭ čytać i pisać, ja siońnia tut nie vystupaŭ by», — skazaŭ u svajoj pramovie Rynkievič.

Rynkievič iranična adznačyŭ, što prezident u krainie adzin, a nastaŭnikaŭ šmat — i jany mohuć stvaryć prafsajuz. A taksama ŭ nastaŭnikaŭ jość prava na strajk.

«Ja nie dumaju, što, zmahajučysia za svaje pravy, vy niejak padviadziecie svaich vučniaŭ. Nie! Za lubuju pracu varta atrymlivać spraviadlivaje ŭznaharodžańnie i pavinny być jasnyja i sumlennyja praviły hulni.

I kažycie hučna nie tolki pra zarobak, ale i pra źmiest i jakaść adukacyi! Pra toje, jakimi pavinny być uroki historyi, zdaroŭja, matematyki, zaniatki sportam. Pra toje, što treba, kab raz vyrašyć kanflikty pamiž dziećmi, a taksama siarod kaleh, kab škoła mahła stać astraŭkom biaśpieki dla ŭsich. Abhruntujcie, što i čamu nieabchodna, a što — ni ŭ jakim vypadku. Adstojvajcie svaje intaresy! Nie tolki dla siabie», — zaklikaŭ prezident.

Havoračy ab zadačach i metach, jakija abjadnoŭvajuć prezidenta i nastaŭnikaŭ Rynkievič padkreśliŭ, što ŭ abodvuch vypadkach treba być prykładam dla hramadstva: «Voś čamu my nie možam sabie dazvolić kuryć u parku, pierachodzić vulicu na čyrvonaje śviatło abo łajacca, navat kali chakiejny sudździa vynosić rašeńnie na karyść kamandy supiernika».

Na dumku Rynkieviča, «Ni prezident, ni nastaŭnik, jaki vykonvaje svaju pracu tolki farmalna i nie prysłuchoŭvajučysia da mierkavańnia aŭdytoryi, nie karystajucca vialikaj pavahaj».

Kamientary1

  • Anfisa
    28.08.2023
    Koročie skazał čto fłah im v ruki i uśpiechov v boŕbie! Vsie ostaliś dovolny.

Ciapier čytajuć

Siłaviki zavitvajuć da biełarusaŭ, jakich užo nie mohuć pryciahnuć pa kryminałcy za ŭdzieł u maršach, z maski-šou — dla prafiłaktyki3

Siłaviki zavitvajuć da biełarusaŭ, jakich užo nie mohuć pryciahnuć pa kryminałcy za ŭdzieł u maršach, z maski-šou — dla prafiłaktyki

Usie naviny →
Usie naviny

«Uźnikajuć ujaŭleńni, što palitviaźni musiać być stojkimi, sabranymi, udziačnymi. A realnaść roznaja». Pahavaryli ź ludźmi, jakija vodziać departavanych litaralna za ruku6

«Anioł» zharnuŭ łahier, ale pošuki 72‑hadovaj piensijanierki pad Krupkami praciahvajucca

Duš abo vanna? Navukoŭcy vyvučali, što lepš dla zdaroŭja2

Stali chadzić pavolniej? Mahčyma, prablema ŭ vušach, a nie ŭ sustavach

Sacsietki ŭ šoku, jak vyhladaje Alaksandr Rybak praz 17 hadoŭ paśla pieramohi na «Jeŭrabačańni»8

Za jakija videa ŭ sacsietkach mohuć pryciahnuć da adkaznaści? I razmova nie pra pratesnyja roliki5

Što ciapier z 11‑hadovaj školnicaj, jakuju ŭ Homieli pakusali biazdomnyja sabaki2

Pamierła śpiavačka Hrodzienskaj kapeły Maryja Rajdziuk3

Samalot «Biełavija» na maršrucie Maskva—Homiel nie zmoh pryziamlicca ŭ homielskim aeraporcie3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Siłaviki zavitvajuć da biełarusaŭ, jakich užo nie mohuć pryciahnuć pa kryminałcy za ŭdzieł u maršach, z maski-šou — dla prafiłaktyki3

Siłaviki zavitvajuć da biełarusaŭ, jakich užo nie mohuć pryciahnuć pa kryminałcy za ŭdzieł u maršach, z maski-šou — dla prafiłaktyki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić