«Lepiš z Volhi šyzapatryjotku, a my źlepim ź ciabie p***sa». Čałaviek z koła Bondaravaj abvinavaciŭ Prydybajłu, što jon hiej
Prapahandyst Kanstancin Prydybajła (biełarus, jaki pracuje na RT) abrynuŭsia z krytykaj na prarasijskuju aktyvistku Volhu Bondaravu za jaje «turbapatryjatyzm». Jamu prylacieła ŭ adkaz.

Nahadajem: Prydybajła napisaŭ emacyjanalny post, u jakim aburyŭsia tym, što Bondarava viadzie vajnu to ź biskvitnymi pienisami, to ź viasiołkaj na dziciačych tortach. Jon nazvaŭ takuju dziejnaść idyjatyzmam i adznačyŭ: «Časam idyjotaŭ treba izalavać ad hramadstva, navat kali jany abmazanyja z noh da hałavy «patryjatyzmam». Heta škodnictva i idyjatyzm, a nie patryjatyzm».
Napad nie zastaŭsia niezaŭvažanym z boku łukašysckaha telehram-kanała «Śleduj za krolikom» (jaho viadzie chtości z prychilnikaŭ Bondaravaj): tam vyrašyli baranić honar Bondaravaj, padaŭšy «dokazy» taho, Prydybajła byccam by hiej. Arhumientami stali skrynšoty storys prapahandysta. Naprykład, fotazdymak Kanstancina, zrobleny inšym rasijskim prapahandystam Paŭłam Kucharkinym u łožku ŭ hateli, padpisany: «Ranak pačynajecca nie z kavy, a z Kości». Začapiŭsia aŭtar «Śleduj za krolikom» i za nik Prydybajły ŭ instahramie — kostya_pride (namiok na prajd-parady — «parady honaru», jakija prachodziać na Zachadzie, prapahanda nazyvaje ich hiej-paradami).
Novy raŭnd sprečki adbyŭsia na strymie na YouTube-kanale Prydybajły. Tam jon praciahnuŭ raspaviadać pra toje, jakuju škodu nanosiać turbapatryjoty kštałtu Bondaravaj. Jon navat adznačyŭ, što «zhodny sa zmaharami» — i dziejnaść Volhi vyhladaje jak tatalnaje razbureńnie ŭsiaho navokał.
— Jany ničoha nie robiać — tolki ckujuć prostych ludziej dy čynoŭnikaŭ, — zajaviŭ Prydabajła. — U Rasii zaraz sistemnych skaržnikaŭ buduć ihnaravać, a na niekatorych navat zavodzić administracyjnyja spravy. Mnie zdajecca, u Biełarusi tak taksama možna.
Prydybajła nazvaŭ turbapatryjatyzm siektaj, dzie zmahajucca navat nie ź vietrakami, a z usim navokał.
— My na adnym z forumaŭ spračalisia: patryjatyzm — heta norma ci heta pryvilej? Niechta ličyć, što być patryjotam nie ŭsim dadziena, treba da hetaha daraści niejak mientalna. Ja schilajusia da taho, što heta norma. A voś krajnaści… Ja voś byŭ na čempijanacie pa kołcy droŭ, zmahary napisali: «Čamu siakiery Fiskars?» Ja kažu: «A jakaja roźnica? Čamu patryjot pavinien vykarystoŭvać siakieru z łajna?»
Čym Prydybajłu nie padabajucca ajčynnyja siakiery, jakija vyrablaje Viciebski zavod traktarnych zapčastak, i čamu jany «z łajna», jon nie rastłumačyŭ. Niama adkazu i na pytańnie, chto ž tady pavinien nabyvać tyja viciebskija siakiery, kali ž nie «sapraŭdnyja patryjoty» dla praŭładnych mierapryjemstvaŭ.
— Patryjatyzm nie vymiarajecca tym, što čym horš ty žyvieš, tym ty bolš patryjatyčny. Patryjatyzm vymiarajecca ŭ realnych dziejańniach — kab ty nie škodziŭ sabie i tym, chto pobač. Kab ty prynosiŭ karyść. Ja nie baču karyści ŭ źniščeńni dziciaci z doŭhimi vałasami. Heta psichałahičnaja traŭma dla dziciaci.
Hledačy spytalisia ŭ prapahandysta pra toje, što ananimny telehram-kanał «lepić ź jaho p***sa». Voś jak prakamientavaŭ heta Prydybajła:
— Ja ž kažu, debiłaŭ šmat. Kali vy nie razumiejecie humaru, vam ciažka žyć. Kali «ranak pačynajecca nie z kavy», a ź mianie… Ja zajšoŭ u kamandziroŭcy ŭ numar siabra, a jon tam jašče spaŭ, a my niekudy spaźnialisia — heta ŭsio p***c p***rastyja. A nik pride u mianie napisany naprykancy. Ja hety nik prydumaŭ, jašče kali internet byŭ u dyjałapie i było abmiežavańnie kolkaści simvałaŭ u roznych nikach. I imia — Kościa — chaciełasia zaŭsiody ŭstavić, a Prydybajła nie źmiaščałasia nikoli.
Ja doŭha dumaŭ, što rabić, a potym, kali my ŭ škole na ŭroku vyvučali — o Božački — pra toje, što ŭ ilvoŭ jość prajd, dalej jašče daviedaŭsia, što pride pierakładajecca z anhlijskaj movy jak «honar», to vyrašyŭ uziać nik kostya_pride. Potym hiej-parady stali nazyvać prajd, ale mnie ŭsio roŭna, što jany zabrali hetaje słova. Ale kali vy ŭ biskvicie bačycie ch**, jaki vas kryŭdzić, a ad słova pride u vas insult ž**y, to mnie z vami niama pra što razmaŭlać.
Ciapier čytajuć
Unikalnyja zdymki budaŭnictva Staroha mosta ŭ Hrodnie. Chto fatahrafavaŭ niebiaśpiečnyja kiesony, u jakich ludzi ryzykavali na dnie Niomana, kab pastavić apory? ŠMAT FOTA
Kamientary
Pusť oni łučšie dokazyvajut druh druhu, kto boleje hietieriejestieje, čiem trohajut biełaruskaje žyćcio
Eto to žie samoje, kak skazať - oboi nihiery. V vašiem mirie takoje normalno?
Dažie jeśli eto "drievniaja biełorusskaja pohovorka", to nado svoimi mozhami myśliť, a nie kollektivnoj hołovoj