Śviet1616

U Ispanii ŭpieršyniu ŭ rehijanalny parłamient abrali žančynu ź sindromam Daŭna

Na praciahu dziesiacihodździaŭ 45-hadovaja Mar Halseran zmahałasia za toje, kab ludzi ź intelektualnaj niedastatkovaściu byli častkaj farmavańnia paradku dnia krainy. Adnak stupień prahresu, dasiahnutaha joju, stała vidavočnaj tolki niadaŭna, kali Mar Halseran stała pieršym deputatam u Ispanii, jakomu dyjahnastavany sindrom Daŭna, piša Guardian.

«Hramadstva pačynaje bačyć, što ludzi ź sindromam Daŭna mohuć unieści vialiki ŭkład. Ale heta vielmi doŭhi šlach», — ličyć žančyna.

Jaje dasiahnieńnie rychtavałasia ciaham dziesiacihodździaŭ. Kali Halseran było 18 hadoŭ, jana ŭstupiła ŭ kansiervatyŭnuju Narodnuju partyju. Patrochu jana prasoŭvałasia ŭ partyjnym aparacie, a ŭ traŭni minułaha hoda była ŭklučanaja pad 20-m numaram u śpis kandydataŭ, jakich partyja vystaŭlała na rehijanalnych vybarach u Valensii.

Nieŭzabavie stała viadoma, što Halseran atrymała miesca ŭ rehijanalnym parłamiencie. Heta dasiahnieńnie vyvodzić jaje ŭ šerahi zusim niešmatlikich ludziej ź sindromam Daŭna, jakija pieraadoleli barjery, kab uvajści ŭ śviet palityki. U 2020 hodzie Eleanora Łału stała členam haradskoj rady Arasa na poŭnačy Francyi, a irłandziec Fintan Brej taksama byŭ abrany deputatam haradskoj rady ŭ 2022 hodzie.

U Ispanii Anchieła Bačyler jašče ŭ 2013 hodzie stała pieršym u Ispanii deputatam haradskoj rady ź sindromam Daŭna ŭ paŭnočnym horadzie Valjadalid. 

Adnak Halseran moža być pieršaj u Jeŭropie, chto ŭvajšoŭ u rehijanalny abo nacyjanalny parłamient, paviedamlaje Ispanskaja fiederacyja ludziej ź sindromam Daŭna. «My nie čuli ni pra kaho inšaha», — skazaŭ jaje pradstaŭnik.

Pierad hetym bolš za 20 hadoŭ Halseran pracavała na dziaržaŭnaj słužbie ŭ Valensii, apošnim časam dapamahajučy ŭ vypracoŭcy inkluziŭnaj palityki. Akramia taho, čatyry hady jana praviała na čale valensijskaj arhanizacyi Asindown, jakaja zajmajecca dapamohaj siemjam ź dziećmi ź sindromam Daŭna.

Kali pryniasieńnie Halseran parłamienckaj prysiahi było pryvitanaja ispanskimi ŚMI, to reakcyja ŭ internecie, pa jaje słovach, była nieadnaznačnaj.

«U sacyjalnych sietkach možna znajści ŭsialakaje», — skazała jana. «Jość ludzi, jakija mianie padtrymlivajuć. Ale jość i inšyja, jakija dumajuć, što ja niazdatnaja. Ale heta ludzi, jakija nie viedajuć ni mianie, ni majho pachodžańnia».

Jana spadziajecca, što svajoj prysutnaściu ŭ rehijanalnym parłamiencie dapamoža razburyć šmatlikija zababony, jakija praciahvajuć zastavacca ŭ hramadstvie, asabliva kali havorka idzie pra ludziej ź sindromam Daŭna. «Ja chaču, kab ludzi bačyli mianie jak asobu, a nie tolki praz pryzmu majoj invalidnaści».

Kamientary16

  • Palasatka
    09.01.2024
    Kali jość kampietencyja i dośvied, to čamu b i nie. Kali inkluziŭnaść dziela inkluziŭnaści, to pakazucha. Tak razumieju, u parłamient trapiła pa partyjnym śpisie, a nie za asabistyja hałasy. Hramadski skiepsis zrazumieły, iq takich ludziej vahajecca ad 20 da 75. Cikava pasačyć za plonnaściu pracy, ale ž žurnalisty zakanamierna "zabuducca" pra praciah historyi.
  • Šnmłor97ł
    09.01.2024
    Kastuś, da čto vy hovoritie, a kto u vas priezidient i jeho śvita ? ))
  • Kasia
    09.01.2024
    Kastuś, vam tak padajecca. Stupień (nie)dziejazdolnaści pry sindromie moža być roznaj. Jość ludzi-"harodniny", bo časta sindromu spadarožničajuć i inšyja mutacyi i chvaroby,, jość tyja, u kaho usio ok ź intelektam, prosta jość niekatoryja asablivaści. Roŭna jak i mientalnyja zachvorvańni mohuć być u roznych stadyjach. U psichijatryčnych klinikach znachodziacca abo zusim niedziejazdolnyja ludzi, ci pačyjenty ŭ vostrych stadyjach. Prosta čałavieka z šyzafrynijaj, nie ŭ vostraj stadyi, vy nie adroźnicie ad zvyčajnaha. Tamu dumaju takich u parłamientach taksama jość. A toje, što ŭ nas biudzi ź sindromam Dauna adno ŭ klinikach - to nastupstvy kiepskaj sistemy reabilitacyi i padtrymki. I ŭrešcie, lepiej takija deputaty ź sindromam Dauna, čym "zdarovyja" złodziei, jak u nas

Ciapier čytajuć

Biełarus, jaki žyvie ŭ Techasie, tłumačyć, čamu rašeńni Trampa zrazumiełyja mnohim amierykancam

Biełarus, jaki žyvie ŭ Techasie, tłumačyć, čamu rašeńni Trampa zrazumiełyja mnohim amierykancam

Usie naviny →
Usie naviny

Čały: Chočacca skazać słovami Maryi-Antuanety — niama bulby, niachaj jaduć hrejpfruty i banany6

Biełarus žyvie ŭ domie, jaki pabudavaŭ z sałomy, piasku i hliny. Pry hetym jon — adziny žychar vioski. Jak adčuvańni?8

Papa Francišak pierad śmierciu pieradaŭ 200 tysiač jeŭra makaronnaj fabrycy6

Hrodzienka addała za naroščanyja vałasy amal piać tysiač rubloŭ — za što takija hrošy?1

Łaŭroŭ zajaviŭ, što Rasija admovicca pieradać Zaparožskuju AES pad kiravańnie ZŠA2

BPC asłupavała skvier u histaryčnym centry Homiela6

Rubia: Nastupny tydzień stanie krytyčnym dla dasiahnieńnia miru va Ukrainie16

Parašutystka zachrasła na drevie ŭ Małaryckim rajonie4

Viła nacysckaha złačyncy Hiermana Hiorynha pradajecca za 18 miljonaŭ jeŭra1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus, jaki žyvie ŭ Techasie, tłumačyć, čamu rašeńni Trampa zrazumiełyja mnohim amierykancam

Biełarus, jaki žyvie ŭ Techasie, tłumačyć, čamu rašeńni Trampa zrazumiełyja mnohim amierykancam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić