Vajna

Ukrainskaja SPA pratrymajecca biez zachodnich pastavak snaradaŭ tolki da sakavika — The New York Times

Ukrainskija sistemy supraćpavietranaj abarony adčuvajuć niedachop snaradaŭ: kali ŭ najbližejšy čas nie budzie papaŭnieńniaŭ zapasaŭ, to ich chopić tolki da sakavika. Pra heta piša The New York Times sa spasyłkaj na acenku amierykanskich čynoŭnikaŭ.

Fota: Diego Herrera Carcedo/Anadolu via Getty Images

Zachodnija čynoŭniki i vajskovyja ekśpierty papiaredžvajuć, što biez dapamohi ZŠA Ukraina moža paźniej u hetym hodzie adčuć «kaskadny kałaps» uzdoŭž frontu. Jany adznačajuć, što heta adbudziecca nie raniej, čym praz paru miesiacaŭ. Ale bieź źniešniaj padtrymki, dadajuć jany, ciažka ŭjavić, jak Ukraina zmoža ŭtrymlivać svaje biahučyja pazicyi na poli boju.

Surazmoŭcy NYT ličać, što da sakavika biahučaha hoda Ukrainie budzie składana pravodzić łakalnyja kontrataki, a da pačatku leta Uzbrojenyja siły Ukrainy mohuć sutyknucca ź ciažkaściami ŭ adbićci napadaŭ praciŭnika. Krynicy vydańnia papiaredžvajuć, što najbolš adčuvalny deficyt bojeprypasaŭ adčuvajecca ŭ rajonie Aŭdziejeŭki.

Rasii, adnak, taksama budzie składana chutka stvaryć dastatkovy patencyjał dla praviadzieńnia bujnoha nastupleńnia na ŭschodzie Ukrainy, adznačajuć analityki. Chutčej za ŭsio, rasijskija vojski buduć prasoŭvacca napierad «niazhrabna i razroźniena», ź vialikimi stratami, miarkujuć jany.

Ciapier USU štodnia vykarystoŭvajuć tolki tracinu nieabchodnaj kolkaści artyleryjskich snaradaŭ dla ŭtrymańnia svaich pazicyj, paviedamlaje ŭ svaju čarhu Financial Times. Bolšaść amierykanskich pastavak faktyčna prypyniena, a praces pašyreńnia vytvorčaści zbroi ŭ Jeŭrapiejskim sajuzie adbyvajecca niedastatkova chutka.

Vydzialeńnie vajskovaj dapamohi Ukrainie zastajecca pradmietam roznahałośsiaŭ u Kanhresie ZŠA. Na minułym tydni prajekt ab vydzialeńni pakieta vajskovaj dapamohi na sumu kala 60 młrd dalaraŭ zmoh prajści z boku sienataraŭ papiaredniaje ŭchvaleńnie. Ciapier za jaho pavinny prahałasavać u Sienacie i Pałacie pradstaŭnikoŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie Piatrušu, jaki vydziraŭ draty «dydžejam Pieramien»? Jaho pieraviali ŭ treciuju lihu čynoŭnikaŭ paśla miesiacaŭ biespracoŭja7

Pamiatajecie Piatrušu, jaki vydziraŭ draty «dydžejam Pieramien»? Jaho pieraviali ŭ treciuju lihu čynoŭnikaŭ paśla miesiacaŭ biespracoŭja

Usie naviny →
Usie naviny

«Čornaja zona». Što viadoma pra palitźniavolenych biełarusaŭ, jakich trymajuć u psichijatryčnych klinikach8

Dzie i jak biełarusy na vyhnańni ŭšanujuć pamiać achviaraŭ «Nočy rasstralanych paetaŭ». Raskład mierapryjemstvaŭ13

Nietańjachu zajaviŭ, što arabskija partyi «skrali vybary» ŭ Izraili8

Za jarki antyłukašenkaŭski banier fiederacyju futbołu Finlandyi aštrafavali ahułam na 30 tysiač jeŭra5

«Ja viedaju, što rana ci pozna pa mianie taksama mohuć pryjści». 56‑hadovaha hamielčuka asudzili da 8,5 hoda kałonii3

Premjer Narviehii abvierh, što Pucin raskazvaŭ im historyju siaredniaviečnych słavian9

Novy trend — u «Minsk-Śviecie» ŭsio čaściej zdajuć kvatery z hołymi ścienami. Kolki prosiać?4

Niamieckaja bryhada ŭ Litvie budzie adsočvać vajskovuju aktyŭnaść u Biełarusi1

«Kamunałka» kala 250 rubloŭ. Minčanka raskazała, jak žyvie ŭ elektradomie4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie Piatrušu, jaki vydziraŭ draty «dydžejam Pieramien»? Jaho pieraviali ŭ treciuju lihu čynoŭnikaŭ paśla miesiacaŭ biespracoŭja7

Pamiatajecie Piatrušu, jaki vydziraŭ draty «dydžejam Pieramien»? Jaho pieraviali ŭ treciuju lihu čynoŭnikaŭ paśla miesiacaŭ biespracoŭja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić