Sport

U Rasii spračajucca, kim buduć ichnija tenisisty na Alimpijadzie — «bamžami» ci «zamiežnymi ahientami»

U Rasii razharełasia niečakanaja terminałahičnaja dyskusija pamiž miascovymi spartyŭnymi funkcyjanierami adnosna taho, jaki jarłyk paviesić na tych rasijskich tenisistaŭ, jakija pahodziacca na ŭmovy, vystaŭlenyja Mižnarodnym alimpijskim kamitetam, i pajeduć na Alimpijskija hulni ŭ Paryžy ŭ jakaści niejtralnych atletaŭ.

Zdymak ilustracyjny. Fota: Dmitrii Travnikov / vecteezy.com

Mižnarodny alimpijski kamitet raniej dazvoliŭ rasijskim i biełaruskim tenisistam, jak i inšym spartsmienam, vystupić na Alimpijadzie-2024 u Paryžy ŭ niejtralnym statusie pry vykanańni šerahu ŭmoŭ. Pra svajo žadańnie pajechać na hulni adrazu ž paśla taho zajaviŭ rasijski tenisist, eks-pieršy numar suśvietnaha rejtynhu Daniił Miadźviedzieŭ. Taksama na Alimpijadzie źbirajucca zhulać rasijanie Andrej Rubloŭ i Darja Kasatkina, jakija aktyŭna vystupajuć suprać vajny va Ukrainie.

Ale adnosna taho, ci pahadžacca na prapanavany rasijanam i biełarusam farmat udziełu, u rasijskaj spartyŭnaj i kalaspartyŭnaj supolnaści niama zhody. A kali jana jość u cełym, to źjaŭlajucca razychodžańni ŭ detalach.

Tak, viadomaja trenierka pa mastackaj himnastycy Iryna Vinier nazvała ŭsich spartsmienaŭ, jakija zachočuć pajechać na hulni ŭ niejtralnym statusie, «kamandaj bamžoŭ».

Ź joj nie pahadziŭsia kiraŭnik rasijskaha NAK Stanisłaŭ Paźniakoŭ, ale piarečańni ŭ jaho čysta terminałahičnyja.

«Chaču padkreślić, što padzialaju i padtrymlivaju pazicyju Iryny Alaksandraŭny, našy mierkavańni tut całkam supadajuć. Adzinaje, nie pahadžusia z vyznačeńniem «kamanda bamžoŭ» kankretna ŭ vypadku tenisistaŭ, jakija bolšuju častku času žyvuć za miažoj, tam ža zarablajuć, śćviardžajuć pry hetym, što «hulajuć za siabie», asudžajuć palityku svajoj krainy i SVA.

Tak što pravilniej, z majho punktu hledžańnia, — «kamanda inšaahientaŭ», dla jakoj dakładna nie ŭźniknie nijakich pieraškod pradstaŭlać na Alimpijadzie samich siabie», — napisaŭ Paźniakoŭ u svaim telehram-kanale.

Kryteryjam adboru na Alimpijadu na hety momant adpaviadajuć, darečy, i biełaruskija tenisistki Aryna Sabalenka i Viktoryja Azaranka. Ale ci vystupiać jany na hulniach, pakul nieviadoma. Taksama pakul biełaruskija čynoŭniki i prapahandysty nie atrymali admaški na dyskusiju adnosna taho, jak ich treba pravilna nazyvać. 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

Fica: Słavakija prypynić pastaŭki elektraenierhii va Ukrainu, kali Kijeŭ budzie pieraškadžać pastaŭkam nafty praz «Družbu»3

Vydaviectva «Technałohija» prypyniła pracu10

Druhakłaśnik u Hiermanii padaŭ zajaŭku na vakansiju inśpiektara dziciačych placovak. I jaho amal uziali!

«Nie tolki ad hrypu abo kavidu». Navukoŭcy z ZŠA raspracoŭvajuć univiersalnuju vakcynu ad usich typaŭ lohačnych infiekcyj

Entuzijasty aličbavali ŭsie mohiłki Minska2

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik5

 U rasijskim Saransku haryć važny zavod VPK1

Samaje žachlivaje zdareńnie na Alimpijadzie. Polskaja spartoŭka atrymała kańkom u voka5

Sahrada Familija dasiahnuła svajoj kančatkovaj vyšyni — praz paŭtara stahodździa ad pačatku budaŭnictva. I stała samaj vysokaj carkvoj na płaniecie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić