Hramadstva66

Łukašenka znajšoŭ pryčynu, čamu zachodnija palityki apałčylisia na Biełaruś. Jana nastolki ž niečakanaja, jak i absurdnaja

Akazvajecca, vinoj usiamu ich «biaździetnaść».

Kiraŭnica Jeŭrakamisii Ursuła fon der Lajen sa svaimi siamiu dziećmi

Jak pieradajuć dziaržaŭnyja ŚMI, Łukašenka «nazvaŭ Vialikuju Ajčynnuju vajnu apafieozam tysiačahadovaj historyi vojnaŭ i bitvaŭ zachodniaj i ŭschodniaj cyvilizacyj».

«My ŭ hetaj historyi ŭžo pastavili kropku adzin raz. Treba budzie — pastavim i druhi. Choć jany i biez nas spraviacca.

Admova ad tradycyjnych kaštoŭnaściaŭ, moda na čajłdfry zrabili svaju spravu. Pahladzicie, chto staić u avanhardzie antybiełaruskaj, antyruskaj kampanij. Biaździetnyja palityki. Ich rod zakančvajecca. Im navat hien nianaviści niama kamu pieradać. Zasłona», — zajaviŭ Łukašenka.

Pa svajoj zvyčcy, jon supraćpastaviŭ zachodnim palitykam ich narody, ličačy, što «z tymi, chto žyvie dziela budučyni svaich dziaciej i ŭnukaŭ, my zaŭsiody znojdziem ahulnuju movu i damovimsia». Choć, u adroźnieńnie ad Łukašenki, raskrytykavanyja im palityki nie ŭzurpavali ŭładu, a abranyja tymi samymi narodami na svabodnych vybarach. 

Uvohule ž łukašenkaŭskaj Biełarusi niama čym chvalicca ŭ śfiery naradžalnaści, jana ciapier nižejšaja, čym u vajennyja časy.

Zusim niadaŭna kiraŭnica Centra čałaviečaha raźvićcia i demahrafii Instytuta ekanomiki NANB Nastaśsia Babrova adznačała ŭ intervju dziaržaŭnamu ahienctvu «Minsk-Naviny»:

«Tak, u nas vialikaja padtrymka šmatdzietnych. Adnak da źjaŭleńnia treciaha dziciaci treba naradzić pieršaje i druhoje. A mienavita pieršyja źjaŭlajucca ź ciažkaściu. Paśla ich z-za prablem sa zdaroŭjem baćkoŭ daloka nie zaŭsiody naradžajucca druhija». 

Što da zachodnich palitykaŭ, to siarod ich traplajucca roznyja. Kali, naprykład, u prezidenta Francyi Emanuela Makrona ci fiederalnaha kanclera Hiermanii Ołafa Šolca sapraŭdy niama dziaciej (ale ŭ žonki Makrona jość dzieci ad papiaredniaha šluba), to, naprykład, kiraŭnica Jeŭrakamisii Ursuła fon der Lajen — maci siami dziaciej (dvuch synoŭ i piaci dačok).

Kamientary6

  • daviedka
    02.07.2024
    Łukašienko v etom voprosie nie avtoritiet dažie dla sobstviennoj priess-siekrietarši.
  • Łaŭreat
    02.07.2024
    Mnie 34 i dziaciej nie płanujecca. Pośpiechaŭ, vusaty!..
  • Janina
    03.07.2024
    Pizdiučaja ty usataja mraź. Zakroj zajaċju hubu užie. Nie pozoŕsia diebilnymi zajavlenijami. Nad́ka jakatkoviec rasskazyvała, čto "iebar ty tak sabie": pychtiš i piardiš, i bystra kančaješ".

Ciapier čytajuć

«Siadzieŭ užo 50 sutak, zatrymali jaho dziaŭčynu i brata». Sukamiernik raskazaŭ pra radyjoamatara, aryštavanaha za zdradu dziaržavie4

«Siadzieŭ užo 50 sutak, zatrymali jaho dziaŭčynu i brata». Sukamiernik raskazaŭ pra radyjoamatara, aryštavanaha za zdradu dziaržavie

Usie naviny →
Usie naviny

Ułady Danii admaŭlajucca ad pieramoŭ z Trampam adnosna Hrenłandyi. Tramp patrabuje skazać heta jamu ŭ tvar9

Na kałhotkach ad Mark Formelle paśla myćcia imbirnyja pierniki pieratvarylisia ŭ puchnatych vusieniaŭ. Mnohim navat spadabałasia1

MUS abviarhaje, što indyjskaja žančyna trapiła ŭ Biełarusi ŭ pracoŭnaje rabstva, i vykłała ŭłasnuju viersiju jaje historyi8

U Rasii niezadavolenyja, što biełarusy zavalvajuć ich tannym masłam4

Litoŭski ministr: Było b dobra, kab Cichanoŭskaja sama abviaściła pra svaje płany15

U Italii znajšli baziliku, sprajektavanuju staražytnarymskim architektaram Vitruvijem3

Pamierła Iryna Bykava, udava Vasila Bykava7

Homiel u hetyja dni staŭ stalicaj śniehavoha mastactva FOTY

Čamu Mierc tak strymana reahuje na Trampaŭ zamach na Hrenłandyju? Bo Hiermanija najbolš zaležnaja ad ZŠA6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Siadzieŭ užo 50 sutak, zatrymali jaho dziaŭčynu i brata». Sukamiernik raskazaŭ pra radyjoamatara, aryštavanaha za zdradu dziaržavie4

«Siadzieŭ užo 50 sutak, zatrymali jaho dziaŭčynu i brata». Sukamiernik raskazaŭ pra radyjoamatara, aryštavanaha za zdradu dziaržavie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić